Ako dieťa som nenávidel čiapky. Všetky deti vtedy nenávideli čiapky. Čiapky boli to najnemožnejšie oblečenie, aké si viete predstaviť. Na leto plátená šiltovka s nápisom Jednota alebo Rallye Barum. Na zimu pletené čudo-judo s nápisom Vysoké Tatry. Nedokážem tú čiapku popísať. Bolo to niečo ako hrebienok čo má na hlave kohút. Také tri úpletové vlnky. Hrôza. Deti nechceli čiapky. A nikto im nevymyslel čiapky čo by chceli.

Prvú čiapku som chcel až ako stredoškolák. Bejzbolka. Za socializmu nosili také čiapky dôchodcovia. Takí čo buď žili v Amerike a na staré kolená sa vrátili alebo tam mali rodinu. Na čiapkach boli firemné nápisy. Firmy o ktorých nikto nikdy nepočul. Nebola tam Jednota ani Barum. Kamarát mal nádhernú sivo-bielu. Simon Overseas. Voľajaké industies. Perfektná. Sieťkovaná. Tá plastová sieťka. Chcel som presne takú istú. Nebola. Možno dedo viac neposlal. Bol to ale dobrý kamarát. Zohnal mi úplne podobnú. Červeno-bielu. Červená sieťovaná s bielym nápisom Baby Ruth. Netušil som o čo ide, len mi bolo jasné, že industries to nebolo. Po rokoch som to zistil v jednom antikvariáte. Staručká knižka testov z amerického športu. Netuším ako sa tam dostala, ale kúpil som si ju. Bola plná čiernobielych fotografií amerických basketbalistov, hokejistov, (amerických) futbalistov a bejzbolistov. Baby Ruth bol baseballovou legendou. Čiapka s Baby Ruth-om už vtedy nebola. Len spomienka. Baby Ruth zhorel na vysokoškolskom internáte. Pišta ju nedocenil a predpokladal, že bude ideálnym červeným (romantizujúcim) tienidlom na lampičke. Čiapka bola plastová. Na žiarovke sa roztavila. Doslova.

V tom čase som však už dávno mal inú (životnú) pokrývku hlavy. Čiernu baretku s koženým lemom a šnúrkami na zviazanie tej správnej veľkosti. Švihácka čierna baretka, ktorá sa nikdy neprala a v tom čase bolo obmedzené aj umývanie vlasov. Taká tá premastená intelektuálna pokrývka hlavy. Ako z francúzskych filmov. Mal som dlhú ryšavú bradu. Veľké kostené okuliare a Baby Ruth bol už dávno minulosťou. Teda ten červený umelohmotný so šiltom. Ten čierno-biely v histórii ostal.

Ku klobúkom som veľký vzťah nemal. Na fotkách sa objavuje vlastne iba jeden jediný. Bol veľký, cestovný a darovaný. Skončil v úlohe záhradníckej letnej pokrývky hlavy a fidelovský výraz si užíval svokor. Dlhý čas (9 mesiacov) mala na mojej hlave miesto úradne predpísaná pokrývka hlavy. Brigadírka absolventa – zelená bejzbolka. Vojna. Teda taká tá prezenčná hra na vojnu. Mal som o tri čísla väčšiu čiapku. Držali ju na hlave iba uši ale presne takú som chcel. Všetko na mne viselo. Všetko visieť malo.

Potom som dospel. Späť do chlapčenského komplexu. Ako dospelý muž som nechcel na hlave nič nosiť. Ani v lete a ani v zime. Len v Tatrách som robil výnimku. Hrozil úpal alebo zápal z omrznutia.  Vrátil som sa k bejzbolkám. Mne bolo vždy ľúto dať za čiapky veľa peňazí. Žijem vo výpredajovom a sekáčovom rytme. To mám rád. Ale na ženiných čiapkach som nikdy nešetril. Vedel som, že ich raz zdedím. Krásna kockovaná o´neilka s hnedým zamatovým šiltom. Vydržala viac ako desať rokov. Dostal som sa k nej v čase, keď jej odpadol ten gombík na hlave. Odpadla len látka. Chodiť s hromozvodom na hlave. Malý strieborný pliešok a pod ním moja hlava.  Ale aj sekáče mi občas seknú. Bordový Pilot a kocka bez nápisu. Baby Ruth to síce nie je ale skvelé čiapky. Všimol som si, že do módy sa opäť vrátila tá umelohmotná sieťovina. Obávam sa romantizujúcich tieniacich pokusov a aj silného slniečka tak som verný celoplátenej pokrývke hlavy. Športový výzor štyridsiatnika. Krásne o tom v poslednom .týždni písal Michal Kaščák. Look telocvikára. Mikina a muž v strednom veku. Pekný stĺpček to bol. Tak teda lookujem.  Ale do (klasickej) dilemy ma dostal minuloročný výpredaj. V Rakúsku som si kúpil dva dvoj-eurové slamené klobúky. Nádherné. Jeden je klasika. Širšia strieška. Ten druhý je z filmu. Ja tvrdím, že francúzskeho a myslím na toho hudobníka čo sa prechádza po Paríži a má kamaráta bukinistu. Za nič na svete si názov nespomeniem. Ale je tam pekné auto. Rozopnutá košeľa a krátky klobúk ktorý nič nechráni. Žena tvrdí, že ak aj je z filmu, tak z nemeckého. Tirolák na výlete. Vonku svieti slniečko. Včera ráno som potreboval pokrývku hlavy. Dcéra bola za tiroláka, žena za imidž telocvikára. Tak športujem. Čiapky som si opäť obľúbil.