Dospievanie v Československej socialistickej republike malo svoje špecifiká, zvlášť v prudérnom malomeste, akým bola v polovici 60. rokov Banská Bystrica. V prvom rade nebol internet, neboli mobily ani sociálne siete, hoci zas boli iné entity, napríklad takmer stopercentná organizovanosť v pionierskom hnutí, existencia pozdravov Česť práci (v skratke Česť) či existencia na prvý pohľad bezpohlavných súdružiek učiteliek.
Reprodukcia občanov sa síce pripúšťala, a dokonca aj podporovala (najmä z hľadiska obranyschopnosti socialistického spoločenstva), no sex ako spoločenský jav bol v hlbokej ilegalite. A tak pionieri, najmä v mestách, mali dosť sťažené pochopiť, ako vlastne funguje spomínané rozmnožovanie v praxi. Teda teoreticky bolo všetko jasné (penis sa dopraví do vagíny a jedna vyvolená spermia sa stretne s vajíčkom a za 9 mesiacov máme občana). Dá sa povedať, že teória v tejto oblasti poriadne predbiehala prax pritom paradoxne celá ostatná výchova bola zameraná na praktickú stránku veci (napríklad také práce na pozemku).
Na druhej strane reč pionierov, teda v rámci vlastnej komunity, bola plná brutálnych vulgarizmov (napríklad veta „nebuď kokot, do piči, a vyjeb sa na štvorku z matiky" bola každému z nás úplne jasná – netráp sa zo zhoršeného prospechu z matematiky). Ale tá prax, to bola bieda.
Napríklad ako vyzerá zblízka to ženské pohlavie? Prirodzene, základná schéma bola jasná a známe piktogramy, teda kosoštvorce s tajomnou čiarkou v strede, sme nielen videli, ale aj poctivo kreslili, kde sa dalo (také svojrázne socialistické grafiti), no tým sa to aj končilo. Podrobnosti nám beznádejne unikali a tú masu až gynekologicky podrobných vizuálnych aj akustických informácií, čo je dnes na internete voľne prístupné prakticky každému, čo len aj mierne zvedavému dieťaťu - tak k tomu sme sa, priatelia, my museli prepracovávať doslova roky rokúce.
Z toho vyplývalo aj to večné špehovanie mileneckých dvojíc, to špiónovanie v dievčenských šatniach. Dosť veľa zla narobila aj vtedy prevládajúca tendencia neholiť si intímne partie, teda aj keď sa niektorým šťastlivcom nejakou šialenou zhodou okolností podarilo dostať k povedzme k trojsekundovému pohľadu na ženské pohlavie, veľa toho nevidel – lebo všetko zaujímavé prekrývalo vtedy trendové ochlpenie. No dosť bolo nariekania nad ťažkosťami sexuálneho dospievania v reálnom socializme, prejdime k meritu veci.

Ako je všeobecne známe, vtedajšia elita (no asi by bolo správnejšie písať etylenita) zvládala budovanie rozvinutej socialistickej spoločnosti len s vypätím všetkých síl a za nevyhnutnej výdatnej konzumácie alkoholu a tabaku. Zvládať alkohol patrilo k povinnej výbave straníckej špičky, zrejme to vyplývalo z toho, že ak stranícky funkcionár zostal hoci len pár dni úplne triezvy, zákonite by mu muselo dôjsť, že vec socializmu je stratená, že kapitalizmus nedobehneme, ani keby nám bežal oproti, a že veda a technika sa tvrdohlavo rozvíja len za oponou, že mládež "žerie" všetko zo Západu ako zmyslov zbavená atď. atď., stručne povedané, že celé je úplne beznádejné a o ničom, ale...
Ti súdruhovia mali aj rodiny a relatívne slušný život a nemali chuť len tak odovzdať moc a koniec koncov dlho ani veľmi nebolo komu. Tak sa pilo, lebo mierne opitý človek vidí veci trochu inak, spravidla lepšie, ako sú, no a dôsledkom tohto blahosklonného postoja k alkoholu bol aj fakt, že aj ľudu bolo dopriate. Ľud teda mal cenovo dostupný alkohol aj tabak – síce nie v bohvieakej kvalite, ale zato vo veľkých množstvách. Tak pil aj ľud, najmä pracujúci, a riadne. V tých časoch to mali vedúci a majstri (manažéri , o manažérkach ani nehovoriac, vtedy také neboli...) dosť ťažké, lebo večne pripitý proletariát aj družstevné roľníctvo sa dávali vykorisťovať len s nechuťou, hoci to bolo povinné (na rozdiel od dnešných pomerov, keď byť vykorisťovaný – rozumej mať zamestnanie – je výsadou šťastlivcov). Pracujúci sa zašívali, utekali do pohostinstiev spokojne aj v pracovnom čase, a to v takej miere, že strana musela plošne zakázať nalievanie do 10.00 ("už nalévajú" bolo svojrázne označenie tej šťastnej hodinky, niečo ako dnešné happy hours, keď už človek v obchode či v krčme dostal alkohol). Výsledkom tejto spoločenskej situácie bolo, že mládež, pionierov a iskričky nevynímajúc, často prichádzala do kontaktu s opitými dospelými.
Aj nám chlapcom potulujúcim sa na Kuzmányho ulici sa často prichodilo, že sme sledovali podivne sa tackajúce postavy zväčša ešte od rána v kroji (miestny názov pre montérky) a mali sme z nich vcelku zábavu (ako som spomínal, nebol internet a v TV boli dva programy – jeden nudnejší ako druhý). Na konci Kuzmányho ulice bola ľudová krčma zvaná Kolkáreň, ktorá so železnou pravidelnosťou generovala celé kvantá podgurážených, aj úplne dorazených pracujúcich. Aj vtedy, bolo to v lete tak okolo 20. hodiny, sme si vyhliadli jednu takú zmátoženú postavu v montérkach, ktorá vypadla z Kolkárne, potom párkrát padla, potom sa šťastne vymočila rovno na ulici a keď zbadala, s akým záujmom pozorujeme ten akt, zamrlala:
 - To čumíte, zasrani, a pritom viete hovno... Neviete vlastne vôbec nič... napríklad, napríklad... Čo je to hese? No kto to vie, há?"
 Nuž nevedel to nikto.
- Tak ja vám to teda poviem... Hese to je, keď si piču čese!
Tento ohromujúci poznatok mi navždy zapadol do pamäti, ani som netušil, ako hlboko. Až po rokoch, keď som bol na vysokej škole a prvý raz dostal do rúk geniálnu knihu „Siddhartha“ od Hermanna Hesseho, sa mi to zrazu vynorilo z pamäti – čerstvé, ako keby to bolo včera.
Takže takto to bolo myslené s tým hese. Ten na prvý pohľad zanedbaný proletár... možno to bol nejaký disident, nejaký profesor povedzme nemeckej literatúry, ktorý bol politicky nevhodný, a tak musel robiť robotníka a už vtedy... nuž kto by to bol povedal, také intelektuálske knihy v rukách chlapov z bystrickej Kolkárne. Hm, hoci istá pochybnosť zostala. Keď hovoril to hese, myslel to s jedným "s" alebo z dvoma teda "ss”? To sa už nikdy nedozviem. Ale dúfam že mal na mysli "ss".
Čo myslíte vy? Keď nič, nevadí, ale čokoľvek od Hesseho si aj tak prečítajte, stojí to za to. Napokon aj keby ste chceli skúsiť ten druhý variant, s jedným "s", to je v dnešnej dobe posadnutej likvidáciou ochlpenia na celom tele aj tak nemožné zažiť - už niet čo česať, priatelia. Teda “hese” sa už asi navždy pretransformovalo  na “Hesse”, a to je dobre hoci... čo ja viem? No uvidíme, móda sa zvykne vracať...