S únavou na rameni
a s hnevom na pleciach
odvrávam veľavravne,
mudrujem do vreca.
S osnovou na päť piesní
a s kľúčom na duši,
rátam, že prerátam sa,
a to sa nesluší.
Som kráľom čudných nocí,
som klaunom s modrým nosom,
som dieťa popletené,
stále však poznám, kto som.
Som šašom počmáraným,
devinkou v tvojej dlani,
bublinkou v minerálke
a bodkou za sklamaním.
S daždivým pohľadom,
s chuťou na čiernu kávu,
táram dnes dve na tri,
nečakaj žiadnu slávu.
V topánkach na ihlách
otĺkam cudzie hlavy.
Že sú len mačacie?
No a? Veď to ma baví!
Som kráľom čudných nocí,
som ženská a nie súdna,
som dieťa svojej mamy,
čím ďalej tým viac nudná.
Som šašom počmáraným,
otlakom v rukavici,
nádejou beznádejných,
ťahákom na lavici.
S únavou na pleciach,
opičkou na rameni
mlčím do mokrých ciest,
v nich duša nepramení.
S osnovou na šesť piesní
zaspávam takmer ráno,
rátam, nie, nie sme dnešní
snáď trochu ustarano.
Som kráľom čudných nocí,
je to však celkom jedno
píšem a čmáram hoci
žiť treba iba striedmo.
Som šašom bez nápisu,
lakomá, hlúpa, ničia,
a všetky biele slová
z papiera ticho kričia.
Komentáre
úžasnéééé
máám skátka chuť na úúúlety ....
srdce sa rozbuchalo...
devinkou v tvojej dlani,
bublinkou v minerálke
a bodkou za sklamaním"
poznam ho, osobne :))
vsetky biele slova
zo spomienok kricia
usmev vyvolavaju
zapadaju do mozaiky
tvojich slov
ako puzzle zivota :)
:)
juj, precítené..
Peťula
Že sú len mačacie?
No a? Veď to ma baví!
S únavou na pleciach,
opičkou na rameni
úžasné spojenia do rýmovačky. Celkove je to veľmi pútavé, ale zdá sa že dnes melancholické
náhodou, slušný schodík od bujarosti k riadnej depke, ne?