Poslanci mestskej časti Bratislavy v Dúbravke vraj majú problém. Dovolili si odhlasovať, že na budove ich miestneho zastupiteľstva odhalia pamätnú tabuľu miestnemu,  azda aj najznámejšiemu  rodákovi Dúbravky, ktorým nie je nik iný, než JUDr. Gustáv Husák. Pre tých čo by azda nevedeli, kto to bol,  tak len v stručnosti.Bojovník proti fašizmu, jeden z hlavných organizátorov Slovenského národného povstania a podpredseda Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici, po druhej svetovej vojne sa stal predsedom Zboru povereníkov na Slovensku,  za presadzovanie záujmov Slovákov bol odsúdený za „buržoázny nacionalizmus“ na doživotie,  po prepustení z väzenia bol v roku 1963 plne rehabilitovaný, v roku 1968 ako spolupracovník Alexandra Dubčeka presadil vznik Slovenskej republiky v rámci Československej federácie, od roku 1975 do roku 1989 československý prezident. Po prevrate v novembri 1989 sám odstúpil z funkcie prezidenta ČSSR. Okrem politických funkcií zastaval aj najvyššie stranícke funkcie v Komunistickej strane Slovenska a Komunistickej strane Československa. Dáva sa mu za vinu, že ako hlavný normalizátor po roku 1968-1969 sa vraj  bezohľadne podieľal na politických čistkách v Československu.  Zomrel 18. novembra 1991 v Bratislave. Nemal štátny pohreb. Na jeho pohrebe sa zúčastnil napr. aj Ján Čarnogurský.

Politológ Kusý o ňom povedal: „Gustáv Husák, zohral v československých a slovenských dejinách jednoznačne negatívnu úlohu.“ Na druhej strane Ján Čarnogurský povedal: „V povojnovom období sa Husák pričinil, aby bol môj otec prepustený z väzenia tesne po vojne. A to dvakrát. V roku 1968 bol najreálnejšie zmýšľajúcim politikom Československa, ktorý rozoznal, že politika "socializmu s ľudskou tvárou" nemala mocenské zakotvenie.  Ja som voči nemu nepociťoval nijakú emocionálnu nenávisť, ale bol mojím politickým odporcom.“ Režisér Robert Sedláček natočil dvojhodinový dokument o poslednom československom socialistickom prezidentovi a na margo toho povedal: „Husák nás priťahuje ako čistá esencia všetkého, čo je na politike odpudivé, ako obrazáreň pudov, ktorých je politika katalyzátorom." Podľa slov arcibiskupa Jána Sokola, „prekvapujúco významnú zásluhu na vzniku cirkevnej katolíckej provincie na Slovensku v roku 1977 mal vtedajší prezident Československa a generálny tajomník KSČ Gustáv Husák, ktorý pochopil, že vznikom provincie sa upevnia štátne hranice.“ V roku 1968 Gustáv Husák podpísal vládne nariadenie, na základe ktorého sa vtedajší majetok pravoslávnej cirkvi mal po dohode s gréckokatolíckou cirkvou rozdeliť medzi tieto cirkvi  s prihliadnutím na  pôvod vlastníctva.

Okrem Husáka sme mali aj Jánošíka a ten  bol zbojník a podľa historických prameňov aj vrah, a  má svoj monument v Terchovej.  Andrej Hlinka a Alexander Dubček boli tiež rozporuplné postavy našich dejín a okrem pamätných tabúľ a búst majú aj svoj zákon. Dr. Jozef Tiso ďalšia kontroverzná postava našich dejín má po Slovensku tiež svoje pamätníky. Prečo by ich teda nemohol mať aj Gustáv Husák?  Toto všetko sú predsa naše dejiny. A ak ich budeme večne lustrovať, tak nakoniec prídeme k záveru, že žiadne dejiny vlastne mať nebudeme.

Skúste povedať Francúzom aby odstránili sochy Napoleona, Gruzíncom aby odstránili sochy Stalina a Rusom aby odstránili sochy Lenina.  Asi by ste u nich týmto nezabodovali. Lebo ide o ich dejiny a oni sú s tým zmierení, že boli také aké ich život priniesol. To je osud. S tým nič nenarobíme.  

Ak sa aj na osobnosť Gustáva Husáka pozriem s prihliadnutím na uvedené fakty, potom mi  bez akejkoľvek zaujatostí  vychádza, že ide  jednoznačne o významnú osobnosť v dejinách Slovenska.  Síce značne rozporuplnú, ale  predsa len o osobnosť, ktorá je v našich dejinách tak hlboko zapísaná, že sa odtiaľ už jednoducho nedá vymazať. A taká osobnosť podľa mňa, má mať právo aj nato, aby si ju rodáci, ak sa tak slobodne rozhodli, uctili hoci aj postavením sochy a nielen odhalením pamätnej dosky. Je to skutočne ich vec. 

Prajem príjemný deň. doko