"Vieš, čo by som chcela? Nahnúť sa a dotknúť labutích pierok, hladiť jej štruktúrovaný povrch."
Pomrvila som sa na mieste, akoby som už mala naplniť obsah vypovedaného, no zastavil ma Tvoj pohľad, tak som obrátila tému: "Pamätáš si ešte na vôňu žltého omrznutého lístia strhnutého vetrom k zemi? Mám ho plnú tašku. Pokiaľ tu budeme sedieť, zakaždým, keď zmĺkneme, budem ho po jednom spúšťať na vodu."
Zabzučal zips. Vopchala som ruku do zapínacieho otvoru a vytiahla nepravidelne pokrútený list s odlomeným rohom. "Chceš?"
Zobral si podávaný list jemne, akoby si sa obával jeho krehkosti. Začal si ho obzerať. Pri otáčaní si narazil na výrazné žilky a zahĺbil sa do pozorovania.
Zatiaľ sa na mĺkvej hladine predlžovala niť plávajúcich žltých listov.
O žltom lístí
07.11.2006 15:23:50
Čo je to čakanie na mieste, kde zastal čas, oproti výkrikom v boji?
Komentáre
mam teraz obdobie
to by bola pri mne sakra dlha, nepretrzita linia listov
inak, jedna otravna labut sa mi stale pletie do cesty pri behani, asi sa chce dotknut struktury mojich vymrazenych noh :-}
phil
.