Večer si urobila kúpeľ, naplnila vaňu horúcou vodou, vmiešala zelenú penu do kúpeľa a tešila sa. Z izby si vzala dve sviečky, jednu dostala, keď sa bola starať o detičky omálomladšie ako ona sama a druhú dostala nedávno, voniala morom a plávala v nej žabička.

Umyla si zúbky tak, aby si viac nemusela, aby boli na dotyk jazyka čistohladké, orandžovou kefkou robila krúživé pohyby a s pastou colgate herbal jej to chutilo. Potom zapálila sviečka, vypla svetlo, prehodila biely uterák s ružovým hroznom a listom na vešiak, rozpustila si vlasy a vstúpila. Do teplej bublinkovej vône a chcela splynúť. Pre tú chvíľu si to zapriala.

Neuľahla do vane, len tam sedela s pólkou tela namočenou a pozorovala, koľko má na brušku znamienok a ako sa mení. Zistila, že je príjemné mať namočenú iba časť, lebo ak ste celý potopený, je vám zle, teda jej vždy bolo. Hľadala voňavé mydlo.

Keď si ľahla druhou pólkou do vane, počula ako jej buší srdce, ako zdvihnutie nôh urobilo žblnk, a ako sa to ozývalo v ušiach, svetlo sviečok vytváralo tiene a ona svoje nohy sledovala práve v nich. Robila "aquabelistické" pohyby a počúvala pod vodou to pukanie kolien a myslela si "aké smiešne", tie malé krivé nôžky vyrástli. Vyložila si ich cez vaňu a ju to príjemne studilo, cítila ako jej krv prúdi, ako môže príjemne dýchať, a že sa jej páči to "bumbum - bumbum", ten zvuk jej srdca pod vodou. Vnímala ako tá pena voní, ako jej plávajú vlasy a bolo jej príjemné sa s nimi hrať. Zisťovala, ako sa mení, ako sa mení ONA, a ako sa jej TELO tvaruje.

Neskôr sledovala fikus, ktorý rastie a chradne stále dokola na okraji vani. Pozerala na jeho tiene nakreslené na stene, a potom fúkala a videla ako listy poletujú hore-dole. Videla tieňové odrazy sprchových gélov, šampónov a všetkých prostriedkov, čo tam mali. A páčilo sa jej tam tak byť. Sledovať, ležať mať nohy na kohútiku a počúvať zvuky pod vodou a myslieť len na prúdenie krvi.

V byte bolo ticho, jej rodičia pozerali telku, nie spoločne, každý oddelene, aj keď robili to isté. Brat zatvoril vchodové dvere zvonku, a bolo TO. Ticho. Keď sa posadila, aby si zohriala zase tú druhú časť - nohy, tak sledovala ako sa z nej parí, ako sa parí z vane, a ako to vidno vďaka sviečke. Pomyslela si, že práve na toto nemajú dospelí čas, nemajú čas sedieť, vychutnávať a milovať. Preto to nechcela a vedela, že trinásť je málo na to byť celkom dospelou, ale veľa na to aby zostala tou Olíviou, akou bola včera. Premýšľala, cítila ako sa veci menia, ako pociťuje nepochopenie, osamelosť a ako sa jej chvejú občas lýtka, keď stretne Davida. Uvedomuje si, že inak začína vnímať ľudí, že sa smeje inak ako pred rokom. A že sa jej páči byť dievčaťom.



Vedela, že všetko je inak. Že je občas ako fikus, ktorý rástie a chradne dookola ako život dospievajúceho dievčaťa.