Sakra..sedím tu,ako každe ráno a chystám sa niečo napísať. Už desať minút hľadím do rozsvieteného bieleho editora. Myšlienok mám plnú hlavu,ale neviem,čo napísať..Žeby to už prišlo aj u mňa???..No niečo len predsa ma unáša..Zamestnáva viac,ako ostatné..Včerajši večer.

Lara..

Neuveríš mi,ale normálne mám obavy,ako budeš reagovať. Na jednej strane viem,že si chápave žieňa..A že aj toto pochopíš. Na druhej strane viem,že obe chceme čosi iné,ale..Som nemožná. Včera som nehanebne zaspala,aj keď..Ozaj som nechcela. Je to strašné,keď človek nedokáže ovládať vlastné telo. Ešte aj vo sne ma to trápilo. Ver,či never..Ale mám pocit,že mi čosi zase uniklo..Strašne ma to mrzí. Ty vieš,že mam toho dosť..Že ma to obera o kopec síl a energie. Ale..Pre Teba si ju chcem najst vždy. Prepáč mi to..Prosim..Ja budem robiť všetko preto,aby sa podobné večery neopakovali. Za akúkolvek cenu..Aj za cenu rádia..

Naše priateľstvo mi je drahšie,ako ono. Rádio je rozbehnuté..Viem..znie to čudne,po týždni. Ale..Keď som videla včera čisla peaplmetrov,presvedčili ma,že je tomu tak..Keď rádijko prekroči desiatku,tak je fajn..To boli moje slová,ktoré som si povedala,pri vkladaní hesla do prislušnej tabulečky..A pri spúšťaní prej pesničky. Radijko desinu včera prekročilo. A ja nechala šlapať komp bez dozoru,pretože som nemala to srdce vypnúť ho,keď som potrebovala ist na vzduch. Aj ten výlet mi dal svoje. Bolo úžasne. Stredoveky vojenský tábor je nádherne urobený..Len moje deti asi nie sú vojaci..)))..Strávili sme tam len chvílku..Asi polhodinku. A pritom tam začalo celkom pekne divadielko. To Matúš..Vrr..On nechcel..))..Povozili sa na koni..Zastrielali si z luku..Popreliezali strelnice a preliezky..A šli sme dalej..Na gaštany. Ani jeden sme nenašli..Nechápem..Na maličkej lúčke,kde sme pred rokom našli dve velke igelitove tašky,toho roku ani jeden..Tak sme zabehli do lesa..a našli tie dubáčiky..No ver mi,že pre mna to "zašli" bol zabiják. Aj keď sa to v tej chvíli nezdalo. Celý uťahaní sme sa cestou stavili ešte v  "markete" na nákup. Vedela si,že v LIDLi sa nedá platiť kartou?..)))Trapas ako oči..Jak cigánka..)))))..Vyriešili sme to..K spokojnosti oboch strán..Potom som došla domov. Pohrala sa s dubčikmi. Zasterilizovala som ich..A ukryjem. Sú to jediné dva fľasky zaváraných húb,ktoré toho roku máme. Inak sme všetko sušili a mrazili. Taaakže?..Sa tešim,ako si na Silvestra urobime tradične údenú misu..A ja vytiahnem prekvapko roka. Dve fľašôčky zaváraných dúbákov. Vlastnoručne nazbieraných..Ja..slepá..)))..Verím tomu,že bude velmi prekvapený,keďže vie,aká som hubárka..)))))..ale uznaj sama..toto sa tam nechať nedalo..)))No a potom ešte doma radijko,rodinka..žehlenie..Obralo ma to..O všetku silu..Neostalo ani sily na to,aby som udržala očka otvorené.

Lari..Sama nechápem,prečo ti to píšem tu..Ale..Som tu ako doma..Asi preto. Som šťastná,že ťa mám..A dúfam,že aj keď som niekedy hrozná,nikdy ťa nestratím..Potrebujem ťa..Dlho sme sa hladali..Dlho blúdili..Nebola to jednoduchá cesta..A dúfam,že vieš..že ďalej chcem po nej kráčať s tebou...