- "Mami..musím ti niečo povedať.." - osloví sestra mamu.
- "Hovor..počúvam ťa" - povie mama prebaľujúc Katku.
-"Ja..." - zrazu sa otočí na päte a vybieha von z izby..Spolu s mamou sledujeme,ako prebehne dvorom smerom k latríne..Nestíha to,a tak sa stane,že to,čo nechcela,aby sme počuli,vidíme na vlastné oči..Dávi..a dosť..Pozriem na mamu.
- "Ona je chorá?" - pýtam sa..
- "Nie..Chorá nie..." - odpovie mi bledá mama.

     Svadba sa presunula na január.Musela.Prípravy vrcholia.Mama spolu s ostatnými ženami pečú zákusky v kuchyni,v ktorej niekedy pracovala.Ja mám obmedzený voľný čas.Musím sa starať o svoju maličkú sestričku.Auto pendluje medzi oboma stanmi.Mama chodieva každé tri hodinky kojiť.Je unavená..Vidím to na nej.
     Prichádza januárová sobota.Chaos vrcholí.Kataríne sme našli pestúnku.Inak sa to riešiť nedalo.Odchádzame do kostola a na MNV,kde moja sestra vymení svoje priezvisko za priezvisko cudzie..Je spečatené..Už nie je naša.Už je mimo.V očiach sa mi zalesknú slzy.A nielen mne..Všímam si..
     Druhá sestra ide pre Katarínu.Obliekla ju do ružového kompletu,ktorý jej kúpila v Tuzexe špeciálne na túto príležitosť.Prinesie ju do sály plnej ľudí a predstavuje ju rodine. Berú ju do fotoslužby,nech je zvečnená na svadobných fotkách..A znovu ide k pestúnke,ktorá sa o ňu až do rána postará..Svadba vrcholí..Ľudia sa bavia..Jedlo sa,pilo sa..Tancovalo a spievalo..Až do rána bieleho..

     Najväčšia sranda bola,keď som šla s mladomanželmi vybrať svadobné fotky..Zastavili sme sa pri výkladnej skrini,kde visela jedna z nich.A práve tá,kde nevesta drží na kolenách 5mesačné bábätko..
- "Asi prespanka.." - počujeme jednu zo skupinky mladých žien stojacich obdaľeč..Pozrieme na seba sprisahaneckým pohľadom a vybuchneme v smiech.Ženy sa začudovane obzrú a očervenejú..Ale my už smerujeme k autu..Ukázať fotky ostatnej rodine..))