V krátkosti, áno. Každý človek, ktorý nehladuje, má dostatok bielkovín. Ajkeby ste sa rozodli žiť len na kukurici. Väčšina ľudí má dokonca opačný problém.

A čo je to vlastne bielkovina? Je to látka, ktorá tvorí základ všetkých našich buniek. Skladá sa z takzvaných aminokyselín. Je ich dvadsaťdva a väčšinu si vie naše telo vytvoriť, alebo skôr preskladať, z iných organických látok a ôsmych, podľa niektorých zdrojoch dokonca len šiestich, aminokyselín, ktoré sú esenciálne, nenahraditeľné. Pred nejakým časom sa dokonca verilo, že ich je desať, ako u potkanov.

Podľa výskumu doktora Williama Rosea prežije dospelý muž na 20 gramoch bielkovín denne. To je taký ten malý rezeň čo dostávajú deti v školskej jedálni. Alebo pól taniera uvarenej šošovice. Odporúčané množstvo vychádzajúce z tohto výskumu sa pohybuje asi na dvojnásobku. Pred uskutočnením tejto štúdie boli odporúčania lekárov skoro na 200 gramoch na deň. Dnes je to okolo 50 v závisloti na aktivite, veku, pohlaví a váhe.

Bielkoviny obsahujú na jeden gram asi toľko energie, čo jeden gram zložitých cukrov a asi polovicu toho čo tuk. Zároveň ide o jedinú z týchto látok, ktorú si telo nedokáže uložiť na horšie časy. V pečeni sa rozloží, tým sa uvoľní energia a vzniká napríklad amoniak. Ten sa premiňa na kyselinu močivú, ktorá sa neutralizuje na močovinu a následne vylučuje z tela.

Zaujímavý je v tomto methionin, ktorý sa hojne nachádza v živočíšnych výrobkoch, ale potrebnú dennú dávku získame aj kukurice alebo bielej fazule. Na rozdiel od ostaných esenciálnych aminokyselín, obsahuje síru. To, že malé množstvo síry je nevyhnutné pre náš organizmus je pravda. Problém nastáva vtedy, keď sa telo potrebuje zbaviť nadbyku, preože síra je kyselinotvorná, čiže pre náš organizmus toxická. Typicky sa neutralizuje vápnikom z krvi, v prípade potreby sa vytiahnu nejaké zásoby z kostí a následne vylúči.

Vysoká hladina niektorých aminokyselín má aj ďalší efekt. Hlavne methionin je spojený so zvýšenou hladinou takzvaného “inzulinu podobný růstový faktor 1″ (IGF-1). Ide o hormón, ktorý stimuluje, do kaej miery sa naše bunky nahradzujú alebo opravujú. Druhá možnosť nastáva pri nízkej hladine a je považovaná za lepšiu. Každá bunka má totiž obmedzený počet delení, ktoré prežiijú jej reťazce DNA a potom nenávratne degeneruje.

Zdroje:
http://tvorobeznik.cz/bilk.html
http://www.vlastnihlavou.cz/rostlinne-bilkoviny-clanek/
film BBC Horizon 2012 :Eat, Fast and Live Longer