Šľak ma ide trafiť z týchčovediaktojenavine

        Šľak ma ide trafiť z ľudí, ktorí veľmi presne vedia, kto je na vine, že oni zakopli. Voľakedy kliali pri zakopnutí tichučko. Skôr si tú šťavnatú nadávku pomysleli alebo nanajvýš použili pohanské citoslovce. Výnimku tvorili starci a starenky, z ktorých už vo vysokom veku spadli zábrany. Predstavte si teraz spolu so mnou situáciou, aké si vymýšľa Oliver Andrássy v televízii pre reláciu Čo dokáže ulica. Dali sme do chodby k výťahu kus tehly a sledujme, čo kto povie, keď o tú tehlu zakopne. Keď zakopne prvý, zasyčí: "Kruci!" Dočerta! Dammed! Kúrňava! Doparoma! Šeisse! Podľa úrovne vzdelania. Druhý druh je ten, z ktorého ma ide šľak trafiť. Zakopne a ozve sa: "Svine české! Darmožráči komunistickí! Boha jeho maďarského! Ja jeho glóriu vekslácku!" Podľa politickej príslušnosti a národného cítenia. Všetkému sú na vine Česi, Maďari, veksláci, komunisti, skrátka tento druh má apriori vytypovaného nepriateľa a ten je na vine, že je v prítmí pri výťahu tehla, že je v telefóne furt počuť škrkanie alebo že počuť škrkanie priamo z brucha... Že je napráskaný autobus do práce alebo že už o pol ôsmej ráno nemajú v trafike Nový Čas, kde je na šiestej strane z politiky to najdôležitejšie (myslím tým pekné čerstvé kozy)...
Tento druh spoluobčanov vzal teraz demokraciu pevne do svojich rúk. Druh, ktorý presne vie, kto je všetkému na vine. A musím sa priznať, že je to na nervy liečivé a upevňuje to sebavedomie jedinca. Je to nákazlivé. Otvoriť ráno v rozospatosti okno, zbadať, že prší a povedať poriadne nahlas "Svine ruské!" vracia našincovi dôstojnosť, ktorú v teplom brlohu pod paplónom kdesi stratil. Otvoriť ráno noviny a dozvedieť sa, že Slováci ešte stále nemajú more, hoci Nóri, Dáni, Fíni a Karelofíni more majú, skríknuť poriadne nahlas. "Svine Nóri, Dáni, Fíni a všetci, koľko ich je" vracia človeku chuť do nového dňa.
Jedným slovom, vedieť hneď ráno, kto je všetkénu na vine, je zdravé. Všetci sú na vine okrem mňa. Jojój - čo by som ja všetko mohol - nebyť toho a toho elementa, ktorý ujedá mojim deťom z krajca, ničí mi ráno a rozťahuje sa po svete na môj úkor. Bohvie, ako vzniklo to pekné, krátke výstižné slovo úkor. Na môj úkor. Vyzerá to takto na prvé počutie, že je to zo slova ukoristiť. Šľak ma ide trafiť, že som zatiaľ neprišiel na to, kto mi kladie na môj úkor pod nohy prekážky!
Len čo na to prídem, poviem vám to. Možno je to ten istý nepriateľ, ktorého máte aj vy. Lebo že je všetkému na vine nepriateľ - to je jasné.

Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
------------------------------------------------------------------