Auto bolo nedotknuté. Žiaľbohu, to isté sa nedá povedať o Dušanovom zadku. V kurdskej časti Turecka sa voľne potuluje veľké množstvo obrovských žltých psov s čiernymi hlavami. Sú to vzácne tzv. kangalské psy podobné stredoázijským ovčiakom. Nosia obojky s kovovými ostňami obrátenými von. Ostne ich majú chrániť pred vlkmi. Dušan ako vášnivý fotograf neustále zaostával a to sa mu vypomstilo. Svorka psov vždy napáda odpadlíkov. Neporušené na Dušanovi zostalo všetko ostatné okrem lýtka a zadku. Našťastie starosta osady (muğtar), pán Sayanbaki Bekirge stihol psy odohnať skôr, ako by spôsobili väčšie škody. Za odmenu sme starostu mohli vyfotografovať a prisľúbiť mu, že fotografie pošleme poštou.

starosta osady (muğtar), pán Sayanbaki Bekirge

starosta osady (muğtar), pán Sayanbaki Bekirge

S porušeným Dušanom sme sadli do neporušeného auta a vyrazili do doğubayazitskej nemocnice po protibesnotovú vakcínu.

Nemocnica v Doğubayazite

Viete si predstaviť miestnosť s rozmermi 10 x 10 metrov? Tak to je doğubayazitská nemocnica! Po oboch stranách miestnosti sa nachádzajú po tri kóje uzatvárateľné len textilným závesom. V čele miestnosti je recepčný pult. Každého domáceho pacienta sprevádza na ošetrenie do nemocnice celá kurdská rodina. A tie sú veru  početné.  Udáva sa, že priemerná rodina má 15 členov. Jednoduchým výpočtom násobiacim počet kójí počtom členom priemernej kurdskej rodiny dostanete počet ľudí, ktorý sa pohyboval v miestnosti 10x10 metrov. A zabudol som na personál nemocnice! Ten tam bol tiež, ale v civilnom oblečení (džínsoch), takže pre cudzinca takmer neriešiteľná situácia zistiť kto z tej stovky ľudí je lekár. Ale zvládli sme to a ošetrenie bolo na slušnej úrovni.

Zdroj fotografií:

PF