... čím začať? možno tým, že som dnes prežila pekný deň... zobudil ma telefón, volala mi profesorka... teda nie že by som bola zrovna nadšená, ale vrúcny vzťah s ňou, ma dosť fascinuje... teda aby som to uviedla na správnu mieru, ona ma učila aj na nadstavbe a akosi sme si nesadli... preto, keď sa dnešný hovor ukončil jej slovami "ahoj papa" bola som jemne šokovaná...

tak som sa okolo pol deviatej chtiac nechtiac vykotúľala z... chcela som napísať z postele, ale to by som veľmi zavádzala, spal u nás brat a tak som jemu a jeho priateľke veľkodušne prenechala posteľ a vyspala som sa na novej koženej sedačke... takže keď som sa skotúľala zo sedačky, bol už pekný deň... nie veľmi slnečný, ale predsa veľmi príjemný... priznám sa, že spať na sedačke nie je nič moc...

preto som sa ani nevyvaľovala, len som rýchlo vbehla do kúpeľne, aby ma niekto nepredbehol a utekala som so psami... čo môj otec skoro nerozdýchal bol fakt, že som s nimi bola asi 20 minút... ešte som čo to málo zjedla a prchla z dusivej atmosféry príjemného rána... a tak som sa ocitla na ulici...

do školy som sa neponáhľala, keďže sme začínali až o pol jednej... vybrala som sa teda kúpiť električenku aj napriek faktu, že mhd po novom mi až tak moc nevonia... ale keďže ako študentke mi ju platí mama... kupujem si ju... keď som mala tento rituál za sebou, vyšla som z podchodu na mierku a oslepilo ma slnko... na perách mi zaihral úsmev /to je slovo, zaihral:o.) /, mierne som si podskočila, možno aj viac ako mierne, lebo si ma pár ľudí dosť udivene obzeralo, a vykročila som k tatracentru s jasným cieľom... dnes si kúpim brašnu na svoj nový foťáčik... a to samsonite... kvalitka, pekný vzhľad...

a tak som vošla... všade to tam voňalo tak novo taškovo a koženo, mám tú vôňu rada... pristúpila som k pultu a spýtala sa... a nemilo ma prekvapili, že na foťáky a kamery mali všehovšudy výber tak šesť kusov... úbohé... a tak som sa rozhliadla a cupitala kade ľahšie... pár obchodov vedľa bol ďalší môj cieľ, no tiež som neuspela... ále, poradili mi, aby som omrkla obchodnú... pár minút na to, som už na obchodnej vychádzala z obchodu s brašnou v batohu a navyše som si kúpila puzdro na pamäťovky... ušetrila som asi 700sk a s dušou na mieste som vykročila do školy...

universal je na chate... taká tá pánska jazda, čo mi vždy osvieži pamäť, keď chcem mať pocit, že už mi lezie na nervy tá jeho chlapská ješitnosť... nie, nelezie... milujem ju... je preč sotva tri dni a už mi strááááááášne chýba... no ale o tom pokoj...

takže dnes som bola v škole iba dve hodiny... mali sme gynekológiu a napočudovanie sa mi veľmi páčila... slečna, ktorej nás pridelili bola veľmi milá a príjemná... myslím, že mi nebude prekážať, že to musím absolvovať práve piatky... po škole sme sa rozpŕchli a aj napriek večernej prednáške sme šli všetci domov... veď kto by sa unúval na nepovinnú prednášku v piatok večer...

doma ma čakali psíčkovia... keď som zbadala tie tváričky unudené, musela som ich vziať von... poobedie sa nieslo vo veľmi kľudnom duchu, až mi je to divné... pretože mama ani nechcela, aby som makala a kmitala po byte s vysávačom a handrou... normálne ma nechala v kľude sedieť pri telke a dokonca sa napchávať v obývačke... a potom odišli aj s tatkom na tenis... /mimochodom vyhrali/...

a zase som ostala sama... čo mi teda veľmi vyhovovalo, keďže som tak troška chorľavá, som celkom rada, že som si mohla len tak poleňošiť... o týždeň je svadba... pevne verím, že tento rok posledná na ktorú pôjdem... večer mi volala nina /nevesta/, že bude rada, keď prídeme aj na svadobnú hostinu... no, aj ja som rada... ale zase musím riešiť čo si obliecť... neviem ani aké bude počasie, aby som sa na to pripravila... volala som milovanému a túto novinu som mu oznámila... myslím si, že sa celkom potešil...

ešte sa mi však dnes stala aj iná "maličkosť"... možno si niekto pamätá, že som už raz písala o niekom, kto sa na mňa vykašlal a žije si svoj život akoby som neexistovala... bola to moja priateľka a celý tento vzťah alebo puto alebo ako to nazvať... je to skrátka v ťahu... možno by som to mala ozrejmiť, ale ona vie o čom tu píšem a občas to tu dokonca aj číta, takže ak si to bude čítať... bude vedieť čo mám na mysli... kedysi som bola voči takým priateľom odolná, ako prišli tak aj odišli a menej to bolelo...

čím je ale človek strší, tým viac si zakladá na priateľstvách, ktoré majú zmysel... no bohužiaľ to moje pre ňu zmysel nemalo... možno som iba príliš vzťahovačná... možno... ale ľudia, ktorí so mnou mávajú... to už ma nebaví... ale bolí to...

a ešte ... bla bla bla :o.) pekný večer všetkým... a veľa zábavy lusy...