Tak,  a zase nám politici pripravili  nové témy na pobavenie sa.  Lebo to,  čo  sa udialo v našom parlamente 11.10.2011 bola skutočná politická hra, žiaľ pre mnohých z nich nešlo o komédiu, ale o tragikomédiu.

Koľkože to bolo  minulý rok,  hneď po voľbách radosti medzi pravicovo orientovanými voličmi,   keď bolo jasné, že po voľbách môžu byť pri moci celé 4 roky.  Akosi neverili tomu, žeby sa mohli naplniť  neprajnícke slová predsedu Fica, ktorý pár minút po voľbách predpovedal, že nová  pravicová vláda do roka padne. A včera sme sa presvedčili, že  mu jeho proroctvo  vyšlo skoro na 100 %. Pritom nemusel takmer nič zvláštne robiť, stačilo len čakať a vládnuca pravica mu sama na tanieri doniesla svoju kapituláciu. 

Samozrejme, že  pád vlády nezapríčinilo neschválenie tzv. eurovalu, ale  príčinou boli dlhodobé  vnútorné trenice  koaličných strán, ktoré sa bez emócií  nevedeli dohodnúť takmer na ničom.  Včerajšie  vyslovenie nedôvery vláde,  je vlastne vykúpením pre všetkých politikov. Koaličné strany, pochopiteľne mimo SaS si vydýchli, že už nemusia počúvať primitívne argumenty  politikov SaS a ficovci, že sa im naplnil sen o predčasných voľbách. Takže politici  možno, že aj tí z SaS, sú radi, že to  dopadlo tak ako sme to včera videli a počuli.

Vôbec im pritom neprekáža, že si včera v parlamente  počas celej diskusie šliapali po  jazyku. Starí harcovníci  najmä z SDKÚ, KDH  sa snažili celému svetu dokázať, ako si nás po neúspešnom  hlasovaní o eurovale podajú európske a svetové  mocnosti. A div sa svete, okrem novinárov a niektorých politikov, čo za to berú plat,  si nikto nad počínaním slovenského parlamentu, nad jeho rozhodnutím,  extra hlavu neláme. Dokonca ani burzy nato takmer vôbec nezareagovali. A pionieri z SaS, ak chcú ešte na politickej mape Slovenska figurovať, tí by si mali čím skôr uvedomiť, že sa musia ešte veľmi veľa učiť,  aby neboli iným iba na smiech. Totiž nielen pán Sulík má „zaručený“  patent na riešenie súčasnej  finančnej krízy. Majú ho aj iní, no na rozdiel od iných, on ho už  odskúšať nebude môcť.

V mojich očiach sa táto strana úplne diskvalifikovala  tým,  keď sa včera a dnes unisono  vyjadrovali v tom zmysle, že ministerské a iné politické stoličky nemajú prilepené k svojmu zadku, no dnes sa ich dobrovoľne vzdať nechcú za žiadnu cenu.  A druhým faktom že vodu kážu a víno pijú je rétorika o tom,  o koľko miliónov eur by prišli slovenskí občania, ak by boli poslanci schválil v parlamente  euroval. No pán Sulík akosi  veľmi rýchlo zabudol nato, koľko  miliónov stalo slovenských občanov  ním vyvolané referendum, ktoré si  dovolil odignorovať  a koľko budú stať predčasné voľby 10. marca 2012, na ktorých sa už iní mocní,  stačili dohodnúť aj bez neho.  Preto sa pýtam: tie milióny nám slovenským občanom už chýbať nebudú?

A čo ďalej?  Život pôjde svojou cestou. To len politici, tak ako vždy doteraz, aj pred nastávajúcimi predčasnými voľbami, nám budú do omrzenie sľubovať,  čo všetko urobia v náš prospech, ak ich budeme voliť, ale že sa to určite nedá bez utiahnutých opaskov, lebo tí čo vládli pred nimi  všetko prehajdákali. A po voľbách, ako je to na Slovensku už „dobrým“ zvykom, zasa zabudnú všetci politici, že existuje aj nejaký občan, ktorý  bez ohľadu nato, kto je pri moci, chce slušne žiť, mať kde bývať a mať stabilnú prácu. 

Čiže inak povedané,  politický folklór u nás bude pred každými voľbami dovtedy, pokiaľ sa naplnenie vyššie uvedených požiadaviek nestane úplnou  samozrejmosťou  pre všetky strany a to bez ohľadu nato, či sú pravicové alebo ľavicové,  alebo nejaké iné, a bez ohľadu nato, či je to napísané v ústave alebo v programovom vyhlásení vlády. 

Takých politikov na našej politickej scéne,  prajem čím skôr,  nám všetkým. doko