Janka dobre vedela o Tániných vlastnostiach. V dôležitých životných situáciách pričasto vyplávali na povrch. Jej „tzv. dobrá priateľka“ sa ju často pokúšala doslova zmanipulovať. Táňa bola veľmi panovačná a arogantná žena. Od celého svojho okolia vyžadovala ustavičnú pozornosť. Nedokázala pomôcť druhým, neustále sa na niečo sťažovala. Večné kritizovanie bolo jej obľúbenou činnosťou. Riešila stále seba a svoje problémy. Pomaly sa nedokázali o ničom inom porozprávať. Z jej správania začínala Janka pociťovať únavu. Dlho sa márne snažila pomôcť svojej priateľke kladne sa naladiť. Jej snaha aj tak vychádzala navnivoč. Obe sa zmietali v osobných problémoch, no každá ich riešila po svojom.

Janka bola tichšej, uzavretej povahy. Nízka a štíhla žena nielenže vyzerala veľmi zraniteľne, ona zraniteľná aj bola. Nadmieru empatickej žene druhýkrát skrachoval osobný život. Jej nežná duša prešla v živote mnohými problémami. Nedokázala sa brániť voči tvrdej životnej realite, ktorá ju na každom kroku zrážala dolu k zemi. Vždy sa snažila konať rozvážne. Preliala potoky sĺz, kým našla svoj vnútorný pokoj. Na svojej ceste životom žila čestne a vždy sa snažila byť spravodlivá. Bola statočná a nepoznala vypočítavosť. Netúžila ani po pomste. Riadila sa heslom: „Ak môžem, pomôžem.“ Vždy sa každému prispôsobila. Nad kamarátkinými výstrednými maniermi sa mnoho krát v duchu pousmiala a ďalej ich neriešila. Jej miera tolerancie totiž prekročila povolenú hranicu.

Táňa strácala manžela. Po 20 tich rokoch spoločného života nabral odvahu a odhalil svoje pocity. Celé roky ho ovládala ako divadelnú bábku. Vzďaľoval sa a ona cítila potrebu zmanipulovať niekoho iného. Teraz sa jej pozornosť obrátila na Janku. Snažila sa svoju staršiu priateľku ovplyvňovať. Túžila zasiať do jej srdca zlobu a hnev. Jej negatívne myšlienky sa však rázne odrážali späť. Pohlcovali srdce, dušu a postupne rozkladali celú jej zlú osobnosť.