Rozprávka robí (nielen) detstvo detstvom!
Najzákladnejšou vlastnosťou pravej rozprávky je, že v nej dobro víťazí nad zlom. Ak sú v nej použité prvky zla a násilia, toto násilie je vždy prísne potrestané, zatiaľ čo v mnohých moderných detských animovaných (ale i hraných) filmoch slávi násilie triumf. V rozprávke teda nejde o prítomnosť zla ako takého, ale o spôsob, ako je s ním nakladané – či víťazí, alebo prehráva.
Klasické ľudové rozprávky (Soľ nad zlato, O dvanástich mesiačikoch, Tri citróny, Čert a Káča, Janko Hraško, O veternom kráľovi, Zlatá priadka, Braček Jelenček, Perníková chalúpka, Nebojsa, O živej vode, Kocúr v čižmách, Perinbaba, Mrázik, Princezná so zlatou hviezdou na čele, Cárovná žabka, Finist, jasný sokol, Kamenný kvietok, Alibaba a štyridsať zbojníkov, atď.), ale aj autorské, ako napríklad rozprávky Hansa Christiana Andersena (Snehová kráľovná, O škaredom káčatku, Palculienka, atď.)
odpovedajú navyše na niektoré základné psychické potreby : vzťah k rodičom a súrodencom, potreba lásky, dôvery, potreba poznávania vzťahov, zvládnutia strachu a predovšetkým potreba rozvíjať pocit „zmyslu života“.
Rozprávka hovorí aj o tom, že každý problém nesie v sebe dar. Túto pravdu je dieťa ochotné prijať prostredníctvom konkrétneho príbehu omnoho ľahšie ako len napríklad prostredníctvom všeobecného tvrdenia, že „všetko zlé je na niečo dobré.“Samozrejme, existujú aj rozprávky o šibaloch a zvieratkách
(Budkáčik a Dubkáčik, Tri prasiatka, Tri múdre kozliatka, Ako išlo vajce na vandrovku, Dráčik Háčik, Škriatok Bukva, O troch grošoch, Drevená krava, Veveričiak Šišo, Kubove príhody, atď.), ktoré neobsahujú jednoznačné delenie na dobré a zlé.
Postavičky, ako napríklad Kocúr v čižmách, múdry Maťko, zbojník Klinko, neposilňujú detskú osobnosť možnosťou výberu medzi dobrom a zlom, ponúkajú mu poučenie iného charakteru. Vedomie, že rozumom a šikovnosťou možno zvíťaziť nad hlúposťou a mocou, a prekonať všetky prekážky, je pre dieťa takisto veľmi dôležitá. Navyše sú takéto príbehy plné humoru, ktorý je pre rozprávku nenahraditeľným „partnerom“. Práve s takýmto typom rozprávok sa najčastejšie stretávame v animovanej tvorbe.
Foriem spracovania rozprávky je veľmi veľa. Najznámejšou a najrozšírenejšou formou rozprávky je jej knižná podoba. Tá môže byť ďalej spracovaná do divadelnej formy (hranej, bábkovej, muzikálovej, operetnej, baletnej atď.), môže mať formu interaktívnej hry (improvizovaná dramatická hra – naživo), počítačovej hry, audia alebo videa (hraná a animovaná tvorba).
Klasické ľudové rozprávky (Soľ nad zlato, O dvanástich mesiačikoch, Tri citróny, Čert a Káča, Janko Hraško, O veternom kráľovi, Zlatá priadka, Braček Jelenček, Perníková chalúpka, Nebojsa, O živej vode, Kocúr v čižmách, Perinbaba, Mrázik, Princezná so zlatou hviezdou na čele, Cárovná žabka, Finist, jasný sokol, Kamenný kvietok, Alibaba a štyridsať zbojníkov, atď.), ale aj autorské, ako napríklad rozprávky Hansa Christiana Andersena (Snehová kráľovná, O škaredom káčatku, Palculienka, atď.)
odpovedajú navyše na niektoré základné psychické potreby : vzťah k rodičom a súrodencom, potreba lásky, dôvery, potreba poznávania vzťahov, zvládnutia strachu a predovšetkým potreba rozvíjať pocit „zmyslu života“.
Rozprávka hovorí aj o tom, že každý problém nesie v sebe dar. Túto pravdu je dieťa ochotné prijať prostredníctvom konkrétneho príbehu omnoho ľahšie ako len napríklad prostredníctvom všeobecného tvrdenia, že „všetko zlé je na niečo dobré.“Samozrejme, existujú aj rozprávky o šibaloch a zvieratkách
Komentáre