Milí moji ...

Keby ... keby som vedel život s Vami pretočiť
a ako film pustiť ...
Nie pustiť ! – prežiť – prežiť znova
nič by som neodvolal
ani necenzuroval
nič nevystrihol
neprečiarkol
nevybielil z čias
keď Život mi privial Vás ...

Vás ...
ktorí pomalými krôčikmi
vyšli zo života detských snov
a vošli do môjho života.

Aké úžasné – mať úlohu „triedneho“
v najúžasnejšej hre od najlepšieho dramatika
a urobiť ju veľkou
oveľa väčšou, ako bol zámer ...
A dúfať, že nezabudnete moje meno ...

Rád – rád by som
keby som mohol –
zopakovať odznove
všetko, čo som prežil s Vami
od A do Zet.

Dnes máme už o pár rôčkov dlhšie vlasy ...

Vy a ja, a náš školský svet.
Svet, ktorý sa pomaly stráca ...
Nakoniec zostanú len dobré slová v srdci
jak v skrinke vzácny kov, ktorý sa odkladá.
Len dobré, len dobré. Čas to zlé zahrdúsi.

Vy a ja.
Tri slová a aké zložité.
Mám Vás rád.
Tri slová a aké obyčajné ...

Dnes v našich srdciach ticho bije slávnostné.

Nuž ... pripíjam na túto chvíľu ...

Na Život, ktorý žite v pokore, na lásku a dobro, ktorých sa držte ako obruče.
Na Vašu krásnu mladosť a Vašu budúcnosť.
Pripíjam na Vašich rodičov, na ich lásku - dobrú výchovu,
ktorej sa Vám plným priehrštím dostalo.
Pripíjam na Vašich učiteľov, a na ich krásne poslanie.
Pripíjam na dnešný večer, nech zostane dlho – dlho v našich spomienkach.

Váš triedny ... Mám Vás rád !