Vystupujem z autobusu a vidím všetkých tých ľudí, ktorí sa ešte len do práce chystajú...Tí sa majú, že v noci sladko spinkali...O tom môžem ja len snívať. Prídem domov, zapnem Tv a zúfalo sa snažím nezaspať. "Vydržím! Vydržím! "- hovorím si v duchu... Houby. Dala som si viamočku a kakao a o chvíľku som bola mŕtva....

Poobede sms- nevstávam, však na čo? odpíšem večer. Potom telefonát- volá mi Čertík:

"Ty si spala? "

"Áno..." odpovedám

"Nemala si nočnú včera? "

Snažím sa Čertíkovi vysvetliť, že som včera do práce išla zbytočne,  a tak som mala nočnú dnes...Prehodíme ešte pár slov o Lienkiných narodeninách a darčekoch a opäť som sa ponorila do snenia. Prebudil ma až detský krik spod okien...- žeby sa deti vracali zo školy??? Niekto zvoní....- kamarátka mi oznámila správu pre maminu a opäť som sa pobrala do postieľky....Zrak mi spočinul na hodinách. 16.00- hupssss. Tak to spať už nejdem. Deň som zavŕšila nemčinou a neskorým večerným behom.