Dve závažné zistenia vyplynuli z dokumentárného filmu Marka Danielsa Obraz nepriateľa o mediálnych stratégiách zobrazovania vojnových konfliktov v US televíznych vysielaniach. Dokument, ktorý vznikol v roku 2005, bol zaradený do programu 7. medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet.

Rozprávačom - sprievodcom americkými vojenskými konfliktmi a ich obrazom v médiach je žurnalistický vetrán, reportér Morley Safer. Kanaďan pracujúci pre televíziu CBS je reportérom viac ako štyri desiatky rokov. Začínal v roku 1964 a o rok neskôr sa stal spravodajcom priamo z vojny vo Vietname. Bola to prvá vojna, ktorá sa cez televízne obrazovky dostala do obývačiek vyše 80 percent bežných Američanov. Safer považoval za svoju povinnosť informovať US daňových poplatníkov objektívne a nezávisle o všetkom, čo sa vo Vietname dialo. To on pripravil reportáž o vypálení juhovietnamskej dediny Cam Neh US mariňákmi a spôsobil ňou Američanom šok. Bola to prvá reportáž, ktorá ukázala utrpenie obyčajných ľudí. Americkí vojaci odrazu neboli hrdými, odvážnymi a spravodlivými vojakmi, ale beštiami ubližujúcimi neozbrojeným dedinčanom. Prezident Johnson údajne zúril a obvinil Safera, že je komunista. A keď bolo definitívne jasné, že komunista nie je, vyhlásil že "Keď nie je komunista, je Kanaďan. Každopádne to nie je Američan!" A nariadil kontrolovať všetky správy o Vietname skôr ako sa odvysielajú.

Dej dokumentu Obraz nepriateľa sa odvíja cez Grenadu po vojnu v Zálive a útok na Irak v roku 2003. Sú v ňom autentické zábery z "diaľnice smrti", kde americká armáda v roku 1991 vyzabíjala tisícky irackých civilistov a dopustila sa masívneho vojnového zločinu - a hneď po autentických záberoch nasledujú tie, čo o masakri odvysielali americké média. A tiež sú tam ukážky "správ" vysielaných zo súčasnej vojny v Iraku - počnúc inscenovanou "spontánnou" radosťou Iračanov pri slávnom zhadzovaní sochy Saddáma a pokračujúc Bushovymi vyjadreniami, že do úvahy prichádza len víťazstvo a podobnými optimistickými kecmi. V dokumente je spomenutý aj osud záznamu ktorejsi masakry irackých civilistov pripravenej pre vysielanie v TV. Jeho autor si namiesto zaradenia spravodajského šotu do správ vypočul od svojho zamestnávateľa stručné "Máte padáka." Reportáž chcel odvysielať jeho kolega z konkurenčnej TV. Výsledok - taktiež odchod na ulicu. V krátkej reportáži je napríklad sekvencia, ako skupina US mariňákov vykopáva bránu na rodinnom dome, vbieha dnu, vyháňa na dvor s rukami nad hlavou na smrť vydesených ľudí - ženu, muža a ich dve malé deti, prikazuje im kľaknúť si. A potom dlhší záber na tvár asi desaťročného dievčatka. 

Safer a ďalší reportéri s použitím autentického filmového materiálu, zoznamujú divákov s postupným okliešťovaním možností reportérov informovať divákov o ľuďoch vo vojne. Radových vojakoch aj obetiach. Safer upozorňuje na rôzne finty US administratívy aj Pentagonu, aby nakoniec konštatoval "Bielemu domu to trvalo od Vietnamu sedem amerických vojen, ale nakoniec sa mu to podarilo. Vojna v médiach je čistá a sterilná. Nie sú žiadne civilné obete, žiadne ničenie, žiadne utrpenie." Nie sú žiadni nezávislí pozorovatelia. Žiadna realita.

A dve sľúbené závažné zistenia. 

1. Počnúc Vietnamom, americké vojny nie sú naozajstné vojny, ale policajné akcie vojakov vyzbrojených najmodernejšími zbraňami proti gerile disponujúcej starými kvérmi a civilnému obyvateľstvu. A pre aké režimy sú takéto akcie príznačné? Koľké prekvapenie - takéto výpady voči gerilám a civilistom robia totalitné režimy. USA ich nepodnikajú doma, ale v zahraničí. V ZAHRANIČÍ.

2. V USA je cenzúra. Tým, že nie je používaná často, je o to efektívnejšia.

Dokument sa končí Saferovým sugestívnym konštatovaním, že správy, čo dnes prinášajú média o vojnách, nie sú obrazom sveta. Sú to prázdne, odľudštené manipulácie. "Televízia sa stala zbraňou, ktorá mieri na vás."

Vyložte si tie slová ako chcete.

--------------------

A aby sme aspoň tu mali kus reality - toto je vojna, takto vyzerá (rešpektujte upozornenie, že to nie je nič pre deti a ľudí s kardiodiagnózou): fotografie civilných obetí angloamerického bombardovania Iraku.

V telke nám to neukážu, aby sa nám rozvoz US demokracie po Iraku nezhnusil. Bolo by to proti americkým záujmom.