Genocídy voči Arménom sa dopustili Turci. Podľa arménskych zdrojov  v jej dôsledku zahynulo 1,5 milióna Arménov. Nie veľmi dôveryhodným argumentom tureckej strany, bola snaha mladotureckej vlády potlačiť ozbrojené revolty Arménov a evakuáciou civilného obyvateľstva zaistiť frontové tylo pred ruskou armádou nebezpečne postupujúcou z Kaukazu. Tak Arméni prišli o časť svojho územia. Vyprázdnené územie nedokázali včas zaplniť Turci, a tak sa tu usadili Kurdi.

Kto teda má na toto územie väčšie právo?

Vo víre dejín sa tu obyvateľstvo často menilo a to sme nešli po stope času hlbšie ako necelých sto rokov. Nech už má nárok na toto územie ktokoľvek, pôsobí dojmom okupovanej krajiny.

Ide o územie v štáte, ktorý má ambíciu stať sa členom EÚ.

Ide o územie štátu, ktorý utláča minimálne jednu svoju menšinu.

Štátu, ktorý je po Istanbul a ešte azda sto kilometrov za ním európsky a moderný, ale čím ďalej na východ, tým je zaostalejší, i keď nesmierne krásny vo vrchovinách Anatólie.

Krajina fotená z auta pri ceste naprieč Tureckom

Krajina fotená z auta pri ceste naprieč Tureckom

Krajina fotená z auta pri ceste naprieč Tureckom

Krajina fotená z auta pri ceste naprieč Tureckom

Krajina fotená z auta pri ceste naprieč Tureckom

Krajina fotená z auta pri ceste naprieč Tureckom

Doğubayazit teda nepôsobí na návštevníka príliš prívetivo. Avšak v jeho blízkom okolí sa nachádzajú minimálne tri pozoruhodnosti svetového významu:

V prvom rade je to bájny Ararat – neaktívny stratovulkán, najvyšší vrch pohoria Arménska vysočina a zároveň najvyšší vrch Turecka.

Ararat 5 137 m. n. m.

Ararat 5 137 m. n. m.

Ararat 5 137 m. n. m.

Ararat 5 137 m. n. m.

Dlhé roky bol výstup naň zakázaný a aj dnes treba povolenie tureckej armády. A práve tu, z 1. tábora vo výške 3 200 m. n. m. uniesli pár dní pred našim príchodom troch nemeckých horolezcov. Tlačové agentúry vydali správu, že únoscami boli kurdskí separatisti z PKK, ale čudné, takmer utajované prepustenie Nemcov a mienka tunajších obyvateľov nasvedčuje tomu, že išlo o skôr o provokáciu tureckej strany, majúcu za cieľ očierniť v očiach svetovej verejnej mienky Kurdov a ich snahy o nezávislosť.

Neďaleko Doğubayazitu, doslova len pár metrov od iránskej hranice sa nachádza 2. najväčší kráter na svete vzniknutý po páde meteoritu.

meteorický kráter

iránska hranica je neďaleko

Dvanásť míľ juhovýchodne od Araratu vo svahu hory Musa Daği  stroskotal údajne vrak Noemovej archy. V Návštevníckom centre Národného parku sa vás o tom bude usilovať presvedčiť Hasan Özer, spoluobjaviteľ archy.

Hasan Özer

Pravda však je, že terénne štruktúry označované za Noemovu archu pripomínajú skôr výtvor geomorfologických ako antropologických síl.

Noemova archa

Najkrásnejšou pamiatkou je však nádherný palác Ishaka pašu. Vypína sa 5 km za Doğubayazitom na skalách. Hoci sa stále rekonštruuje, pôvodnú krásu už asi nezíska. Chýbať budú minimálne zlaté tepané dvere, ktoré odniesli počas okupácie územia Rusi a dnes sú vystavené v Ermitáži v Sankt Peterburgu.

Súčasťou komplexu je aj mešita postavená za vlády osmanského sultána Selima I., ruiny pevnosti z urartského obdobia a nedávno rekonštruovaná hrobka. V nej odpočívajú pozostatky obľúbeného kurdského spisovateľa a národného buditeľa Ahmedi Haního. Zlatú sochu mu postavili aj dolu v meste, na námestí.

palác Ishaka pašu

hrobka obľúbeného kurdského spisovateľa a národného buditeľa Ahmedi Haního

hrobka obľúbeného kurdského spisovateľa a národného buditeľa Ahmedi Haního

Zdroj fotografií:

PF + foto zimného Araratu z internetových zdrojov