Sila myšlienok vie ovplyvniť mnoho vecí, dianie, náladu. A tak sa teda ľahko môže stať, že si ráno privstanete a pripravíte sa na cestu do práce ako vzorný zamestnanec, naraňajkujete sa, položíte na stôl chutnú kávu, a začnete schématicky plánovať deň, štartujete ho povinnosťami a šup do práce... A niekedy sa aj stáva, že vám do vienka nie je dané chcieť viesť život podľa zaužívaných pravidiel. Áno som ten typ, čo si ani neprivstane, nespraví ani tú kávu, len kamsi utekám, ženiem, keď tu zrazu zapnem notebook a začnem premýšľať nad blogom. Prečo? Bez príčiny, takže dôvod zostane nezodpovedanou otázkou, netuším... Niekedy stačí iba malá pohnútka, nepatrný kompliment o svojských názoroch, a o tom, že máte svetu čo ponúknuť. No v mojom prípade je to snaha vyjadriť seba, ako cítim a vnímam svet okolo seba, zmeny v ňom. Zrazu, jedinou vetou vznikne neškodný a neočakávaný nápad "založ si vlastný blog, bude ma baviť ho čítať". Tak teda píšem. Nemám spisovateľský talent (to by som už pracovala na nejakom úvodníku, niekde úplne inde ako na stoličke kde práve sedím), mám len pár myšlienok a úvah, čo si nechcem nechať pre seba. Cítim sa ako on - ako Forrest Gump, ani on neplánoval svoj beh...