Pripravovaná smernica EP na podporu diskriminovaných skupín obyvateľstva, ktorú si niektorí aktivisti na webe vysvetľujú ako jasnú snahu o potlačenie demokratických práv na kritiku, som prečítala a dúfam správne pochopila. Keďže nie som právnička, snažila som sa dvojnásobne o pochopenie obsahu. Návrh smernice EP som prečítala trikrát. Je to: Návrh

SMĚRNICE RADY

o provádění zásady rovného zacházení s osobami bez ohledu na náboženské vyznání

nebo víru, zdravotní postižení, věk nebo sexuální orientaci

{SEK(2008) 2180}

{SEK(2008) 2181}

(předložené Komisí)

V časti, kde sa vraví o ochrane proti diskriminácii náboženských práv a v iných súvisiacich odstavcoch, je taká formulácia, z ktorej vôbec, ba ani vo sne, nevyplýva, že by bolo možné na jej základe stíhať kritikov koránu. Citujem:

„Článek 3 uvádí, že směrnice se nevztahuje na vnitrostátní právní předpisy související se

sekulární povahou státu a jeho institucí, ani na status náboženských organizací. Členské státy

mohou tudíž povolit nebo zakázat nošení náboženských symbolů ve školách. Netýká se ani

zacházení podle státní příslušnosti.“

Žiadneho občana EÚ nemožno diskriminovať na základe jeho náboženského presvedčenia. Diskrimináciou sa chápe pre potreby tejto smernice znemožniť mu výkon povolania, obchodovania, prístupu k tovaru a službám, vzdelaniu, výkon iných práv vyplývajúcich z ústav členských štátov únie.

Prevedená kritika, či už umelecká, teologická alebo vedecká sa nedá považovať za bránenie výkonu práv občana únie.

Kritika nie je konkrétny čin, akt, zamedzenie činnosti. Je to len vyjadrenie názoru na určitom verejnom fóre.

Je pravdou, že popri oficiálnej legislatíve fungujú neziskové organizácie zaoberajúce sa ochranou práv, často sú to i zoskupenia špeciálne lobujúce za práva islamských skupín občanov a imigrantov únie. Tieto sa sústreďujú na rôzne právnické procesno-byrokratické postupy aby vytvorili umelé prípady porušovania práva na vierovyznanie. Ak smernica nebude veľmi konkrétna a jasne formulovaná, môže sa ľahko stať, že sa stane konfliktným elementom a príčinou na pokrik aktivistov, že sú hrubo porušované práva. Urážkou náboženského cítenia sa v ich ponímaní potom môže stať čokoľvek, od karikatúry Mohameda až po predloženie iného náboženského symbolu pred ich oči. Tieto subjekty zrejme použili tento článok smernice:

„Článek 5: Pozitivní akce

Toto ustanovení je společné pro všechny směrnice podle článku 13 Smlouvy. Je zřejmé, že

formální rovnost v mnoha případech nevede k rovnosti v praxi. Je možné, že bude třeba

zavést zvláštní opatření, kterými se zamezí vzniku nerovnosti nebo se provede její náprava. V

členských státech existují různé tradice a různá praxe, pokud jde o pozitivní akce, a tento

článek ponechává členským státům možnost pozitivní akce uplatňovat, avšak nikoli povinně.“

Pozitívnou akciou sa tu zrejme myslí pozitívna diskriminácia.

Rezervu smernice vidím v tom, že sa mali do nej vložiť jednoznačné definície, čo nie je urážkou a diskrimináciou náboženského cítenia. Vymenovať určité situácie, ako je napríklad verejná kritika na fóre literárnom, vedeckom, teologickom a umeleckom, kde sa výhrady voči učeniu cirkví uvádzajú v korektnej forme.

Talianska občianka napadla právo Talianskej republiky na určovanie, čo má visieť na stenách v triedach verejných škôl. Veľmi konkrétne sú to kríže. Prečo takisto veľmi konkrétne nepožiadala o posúdenie, či tam zároveň patria i iné symboly ideológií a náboženstiev?

Predpis v tej forme v akej je nepreferuje niektorú náboženskú skupinu a v tejto súvislosti považujem rozhodnutie ESĽP v prípade kresťanských krížov v talianskych školách, ktoré vadia jednej talianskej občianke, za hrubé nepochopenie problému, za nespravodlivé pozitívne diskriminovanie minoritných náboženstiev a ateistov v neprospech kresťanských náboženstiev. A nielen to, bolo hrubým nepochopením cieľov ústavy Európskej únie, ktorá preferuje sekularizmus. Rozhodnutie prišlo pred ukončením ratifikácie danej smernice, preto ho nemožno ani z tohto hľadiska skritizovať. No ešte stále je tu hľadisko zdravého rozumu.

Sekularizmus totiž nie je popieranie práva na vierovyznanie, sekularizmus nerovná sa ateizmus, sekularizmus je len oddelenie cirkvi od štátom vykonávanej moci, je to len zamedzenie cirkevným hierarchiám podieľať sa na výkone správy.

Mimoriadne udivujúcim je výnos ESĽP pre mňa nielen preto, že uplatnil pozitívnu diskrimináciu tam, kde nebola na parlamentnej úrovni dohodnutá ale navyše sa sekol v logickom úsudku a dal najavo, že nepozná ani definície pojmov, s ktorými pracuje.

Rozhodnutie ESĽP zrejme počíta s možnosťou uplatniť „pozitívnu akciu“.

Alebo je príčina inde, je to len agresívny prienik islamu do starej dobrej Európy?

Tento predpoklad zrejme prijali za svoj rôzne skupiny na čele s holandským politikom Geertom Wildersom. Ich protest je dôsledkom akejsi mne nepochopiteľnej snahy o spriemerovanie, premiešanie obyvateľstva Európy do jednoliatej masy majúcej charakteristiky presne podľa zákonov EP.

Každý národ, každá minorita, každá dedinka a laz majú svoje špecifické tradície, ktoré sa nemôžu mávnutím ruky prezidenta únie zotrieť. Proces zjednocovania Európy nevidím ako proces potláčania existujúceho spôsobu života a s tým spojených náboženských rozdielov. Vidím ho ako zjednotenie armád, meny a ekonomík za účelom obrany, voľného obchodu a výmeny informácií.

Nepochybne, táto snaha o stvorenie akejsi homogénnej poslušnej masy má svoje motivácie, ktoré nie sú témou tohto článku.

čokomilka

Pramene: http://ec.europa.eu/justice_home/daphnetoolkit/files/others/booklets/03_daphne_booklet_3_sk.pdf

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2008:0426:FIN:CS:PDF