Som v práci... vonku sneží... a mne sa akosi popri všetkých tých povinnostiach a brutálnom rpacovnom tempe zachcelo nasať trochu uvolnujuceho pocitu nicnerobenia, odskackala som na otocnej stolicke ku oknu (áno, odskackala, spravne ste pochopili... jedno koliesko sa totiz uz druhy tyzden po uvedeni stolicky do chodu odmietloi krutit tym spravnym synchronizovanym sposobom s ostatnymi...) a zadívala sa, čo sa to vlastne deje....

Je 25.3.2008... nedávno sme oslavovali prvý jarný deň, potom Veľkú noc... a teraz.... teraz SNEŽí... Pri pohľade na tie drobné čiastočky zmrznutej vody, nesystematicky poletujúce prázdnym priestorom...no osudené na zánik okamihom dopadnutia na zem... som si uvedomila nasledovnú životnú pravdu:

My ľudia sme ako vločky snehu. Keď sme sami, osamotení, sme neškodní, drobný, nie nebezpečný, krotký a nežný.... Presne ako vločky... padajú, klesajú k zemi, samé, osirelé...a po pade v prípade teplejšieho vonkajšieho rpostredia okamžite zanikajú... a sú zabudnuté...

Keď však napadne meter snehu, celá obrovská masa snehovej pokrývky je schopná spôsobiť i tú najväčšiu katastrofu, dokonca pripraviť človeka i o život, ak sa napríkald v horách spustí lavína. Metaforicky prenesené na sféru ľudí a medziľudských vzťahov:::::
AK SI SÁM,... si krehký,a zraniteľný...ľahko ťa zlomia, ľahko upadneš do zabudnutia...
AK SI VŠAK SÚČASŤOU VäČŠEJ SKUPINY Ľudí.... máš silu meniť svet... či už k horšiemu..alebo lepšiemu... to je irelevantné a... Podstata je, źe MôŽES:..ak chceš.... Lebo sila davu ti dáva energiu, povzbudzuje ťa do vecí, na ktoré by si sa sám, ako vločka, nikdy neodvážil ani pomyslieť... sila skupiny je závratná....

dôsledky občas bývajú kruté... často urobíme v davovej psychóze, podporený "všeobecne platnými skutočnosťami", ktorými sme skupinou ľudí okolo nás kŕmení...a urobíme veci, za ktoré by sme si časom najradšej hlavu o stenu otrieskali... No vrátiť sa to nedá...a na nápravu bývaˇvo väčšine prípadov už neskoro....

ČO som vlastne chcela totuto úvahou dosiahnuť? Vlastne nič... vyjadrila som svoj názor... tento fakt veľmi v vblízkej minulosti ovplyvnil môj život... a ja som sa dnes pri pohľade z okna uistila, že všetko na svete sa deje, pretože to tak vyššie princípy zariadili... anech už sa začnem stavať aj na uši (lebo halva už je obsadená...) nepomôžem si..a aj tak sa budú diať veci tak, ako je to osudom dané....

Zaujímal by ma Váš názor... ako vnímate vy človeka v skupine ľudi.... ktorí ním manipulujú...
Ak tVám aký zmanipulovaný človek za výdatnej podpory svojho okolia, ublíži... na koho sa máte právo hnevať? A má to vôbec zmysel? Hnevať sa? Nenávidieť? Chcieť sa pomstiť, keď Vám bolo ukrivdené? Neublíži pomsta skôr nám samotným, než tej strane, na ktorú je namierena??

Ja sa pýtam... lebo odpoveď sama ešte nepoznam....