Nikdy som si nemyslela, ze klesnem  takto hlboko, ani mozno nie, tak v ociach druhych, ale vo svojich.. Znovu som urobila nieco, cim som vlastne porusila svoje zasady "slusneho spravania sa".. ale podme nato pekne poporiadku..

Cely vecer sa mi podarilo odolavat mojmu drahemu X, ale samozrejme, ze som nakoniec podlahla.. nebolo to sice uz take, ze by som na druhy den (ako to zvycajne robim) ocakavala, ze sa znovu s X-om dame dokopy, ale proste bolo to a konecne to bolo v zmysle dneska ano - zajtra nie..

Raz v zivote - hoci je celkom kratky alebo skor taky akuratny - sa mi uz taka situacia stala, ze som urobila nieco, pricom som vedela, ze od dotycneho nemozem nic ocakavat, lebo bol zadany.. X teraz sice neni zadany, ale ako sme sa vcera obaja vyjadrili "my spolu nemozeme chodit, lebo vieme, ze by sme sa pozabijali" len sme proste kamarati na vsetko - chodime spolu nakupovat, chodievame spolu na obedy, kukame spolu filmy atd.. A asi nam to aj tak vyhovuje, som vlastne zvedava, ze dokedy to bude vyhovovat takto mne, lebo sa na jednej strane poznam a viem, ze to takto dobre nebude, ale uz budem v skole len zhruba mesiac a potom neuvidim dlho predlho ziadneho X a budem si nadherne uzivat svoj milovany zivot..:)

No, ale pointa tohto prispevku.. Pochopit a vychutnavat si princip dneska ano - zajtra nie, aj ked iba v pritomnosti.. Aj ked sa hovori, ze vzdy ked sa zobudime je dnes..