A niekedy sú to s ním vážne filozofické debaty... Spoznali sme sa celkom normálne. Keď som vošla prvýkrát do kúpeľne v mojom aktuálnom bydlisku. Rozsvietim svetlo nad zrkadlom a v tom sa naše pohľady stretli.  Obaja sme sa očividne zdesili. Sedel tam nad umývadlom a rukou si podopieral bradu. Akoby bolo úplne normálne bývať v kúpeľni. A možno aj je. Odvtedy ubehol nejaký ten piatok a ja som si pomaly zvykla na to, že ma "ktosi" špehuje. Dokonca má lepší prehľad o mojom chrupe než zubárka, ktorej sa snažím vyhýbať ako to len ide.... Každé ráno mi spieva , že cez okno si môžme tykať, cez okno sa môžme stýkať, cez okno vyletí dýka. Nesťažuje sa že je obklopený zubnou pastou a mydlom. To preto, aby mu nebolo smutno kým sa vrátim. Keď mi je dlho len tak sa zatvorím s Jarom do kúpeľne a rozprávame sa. Je to moja bútľavá vŕba. Mlčanlivý protrét mŕtveho umelca, ktorý tam v tme býva od nepamäti.....