Frederik je Francúz. Parížan. Od prvého momentu je mi  jasné, že nie je odtiaľ.  Prirodzene, prešedivené kučeravé vlasy  s naznačenou pápežskou plešinkou na temene, orlí nos na inak  peknom profile, výraznejšie lícne kosti a pod nimi mierne červené líca, z toho všetkého je jasné, že odtiaľ nemôže byť. 

Rozpráva  takou spevavou francúzštinou, až sa mi vidí, že to preháňa. Asi je to tým, že je Parížan. V hlavných mestách sa vždy rozpráva inak ako v tých ostatných, normálnych. Ale to sa mi videlo aj minule, keď tu bola Mireille. Tiež som ju podozrievala, že to s tou  francúzštinou  preháňa. Ale Mireille bola predsa z Lyonu. Rozprávala a pritom sa prechádzala  s rukami vo vreckách. Tak,  nonšalantne.

Frederik sa mi vidí sexi. A vôbec sa to nesnaží dávať najavo. Má dnes inú košeľu. Včera mal béžovo čiernu pruhovanú a dnes má oranžovú. A vôbec, dnes je akýsi výraznejší. Dnes nemá okuliare. Včera mal. Pozerám, či má dobre vyžehlené rukávy. Z tretieho radu sa mi to zle hodnotí. Chcem vedieť, či má na rukávoch puky alebo nemá. Má, také tenučké, len poskladané. Je to vidieť, že nie je odtiaľ. Práve sa otočil k poslucháčstvu. Položil otázku a teraz čaká, kedy ju prekladateľka preloží a pozerá sa na nás. Odpovieme mu takmer zborovo. Bez emócií povie  bien a otočí sa na opätku k tabuli. Potom sa opäť otočí a položí ďalšiu otázku. Zase mu  odpovieme zborovo.  Pýta sa nás, či sme všetci študenti. Nie, nikto tu nie je študent.  Voilá..., zaspieva tou nezvyčajnou intonáciou a rýchlo sa opäť vracia k  téme.

Odkedy  Frederikovi odpovedáme správne na otázky, prechádza sa tak nonšalantne pred nami s rukami vo vreckách.  Občas si sadne na stôl, občas na stoličku, prekríži si nohu cez nohu, pozerá sa na nás. Teraz sa prechádza pred katedrou, čaká za prekladateľkou a drží sa za prsia. Ťahá si z nich dole pomyselnú podprsenku. Rozpráva o menopauzálnej žene, ktorá neznáša tesný odev. Zapisujeme si.

Na obed ideme spolu s Frederikom. Frederik je pravý Francúz. Najlepšie sa mu rozpráva po francúzsky. Jedna z  nás, tá, čo vždy najrýchlejšie odpovedá na všetky otázky,  objasňuje v angličtine Frederikovi niektoré okolnosti, týkajúce sa nášho systému  vyhľadávania v rizikových skupinách. Tentoraz  viac počúva, ako rozpráva.

Poobede Frederik pokračuje o poruchách ženského libida. Poprosí nás o dovolenie, aby smel použiť výraz  predčasne ochabnuté prsníky.  Nikto nemá námietky. Všetci si usilovne odpisujú slovenský preklad. Frederik sa nám znovu snaží povedať niečo, čo by nás odpútalo od neustáleho odpisovania.  Skúša vecné poznámky o sexe a pritom sa neprestáva nonšalantne prechádzať. Chladne počúvame prekladateľku a odpisujeme ďalej.  Nakoniec nám rovno povie, aby sme prestali toľko písať a pozerali sa, čo nám povie. Chcel nám zdôrazniť, aby sme nepodceňovali úlohu sexu v zdraví menopauzálnej  ženy. Okrem bezvýrazného súhlasu sa mu z nás nepodarí dostať nič. Nič, len  absolútny tichý súhlas.

Frederik nás nakoniec ocení ako veľmi dobrú skupinu.

Kamarátka sa ku mne nakloní a pošepne mi, že by chcela vedieť, koľko má Frederik v Paríži žien.  Netuším. Ale je to typický Francúz.

Hneď mi to bolo jasné, že nemôže byť odtiaľ.