Primatologička a etologička Jane Goodallová sa u mnohých kolegov neteší obľube. Výsledky jej 45-ročného výskumu sociálnych a rodinných vzťahov šimpanzov títo prevažne páni (vedci) vnímajú ako útok na svoju humánnu superioritu.

Goodallovej majestátne dielo je dôkazom, že od šimpanzov sa líšime len sofistikovaným rozumom (iste, máme tiež menej chlpov, jemnejšie rúčky, vo všeobecnosti menej šmatlavé nohy, ale nebudeme sa teraz zaoberať tvarom). Je to odlišnosť namáhavá. Kým emócie tryskajú z priepastnej hĺbky vývoja nášho druhu samé sebou ako neriadená strela, rozum treba pracne kultivovať. Ak je nekultivovaný, prípadne chýba, je človek svojimi emóciami na úrovni šimpanza. Čím nie je povedané, že zo svojho trónu koruny tvorstva klesol nízko, pretože šimpanzie emócie sú prekvapivo komplexné. Rozhodne však nie sú niečím, čo by bolo viazané výsostne na sapienta.

Stará pani Goodallová s výzorom Budhu nastavila svojím najnovším dokumentárnym filmom Almost Human zrkadielko aj širšiemu publiku.

Dokument sa venuje psychológii. Úmyselne nenapíšem, že psychológii šimpanzov, pretože ich psychické dispozície sú obdobné u všetkých veľkých primátov, vrátane človeka. Napriek takmer polstoročnej terénnej práci však Goodalová nevedela podať vysvetlenie dvoch protorituálov, ktorých bola svedkom.

S prvým protorituálom sa stretla krátko po príchode do Gombe a vo filme sa zdôveruje, že je z neho doteraz nadšená. Pozorovala šimpanzích samcov neďaleko veľkého vodopádu. So srsťou zježenou strachom a vzrušením prichádzali stále bližšie a potom urobili niečo nečakané. Hoci sa šimpanzi vode panicky vyhýbajú, tieto samce vliezli do vodopádu, poskakovali tam, mávali rukami a vydávali neobvyklé zvuky. "Stále neviem nájsť vysvetlenie," hovorí Goodallová. Vysvetlenie je pritom jednoduché. Fascinácia silou. A snaha privlastniť si ju vstupom do vodopádu, nabrať na seba jeho moc. V rôznych modifikáciách sa táto prehistorická túžba vinie ako červená niť históriou človečenstva, aby v podivuhodnom návrate k primitivizmu manifestovala v 21. storočí záľubou v tetovaní nápadnými magickými symbolmi alebo menej nápadným štúdiom politológie.

 Druhý protorituál priam chytal za srdce. V šimpanzej tlupe zahynulo mláďa. Ležalo na pralesnej čistine a každý z príslušníkov tlupy pristúpil k bezduchému telu a sklonil sa k nemu. "Zdá sa, že mu vzdávajú úctu," komentovala dojímavú sekvenciu Goodallová. Bolo však očividné, že skláňanie sa k mláďaťu malo iný motív. Každý jeden šimpanz z tlupy sa pokúsil - mláďa oživiť. Tam je základ našich pravekých mýtov o vdýchnutí života. Až po tomto rituáli vzal jeden zo šimpanzov dehydrované telo mláďaťa a odniesol do pralesa.

Akí pyšní sme na svoje smútky ako na niečo v prírode unikátne. Výsostne ľudské.

V dokumente sa po smrti mláďata Goodallová zameriava na jeho matku. Tá so skleným, neprítomným pohľadom upadá do ťažkej depresie. Neje, nepije, nehýbe sa, nekomunikuje. Môže to trvať celé dni a ak sa potom samica odtúla od tlupy, je natoľko dezorientovaná, že sa môže stratiť, vysvetľuje Goodallová. Depresia je tak hlboká, že určite zanecháva na psychike šimpanzej samice trvalé stopy.

Pozoruhodnejšie než depresia šimpanzej matky boli reakcie jej okolia. Nechodili pred ňu robiť opičky, aby ju rozptýlili, nesnažili sa ju zaujať krásami pralesa, akože Aha, život je úžasný (s implicitným posolstvom Ty blbaňa, načo smútiš), nepokúšali sa poslať ju k psychoanalytikovi, ktorý by jej oznámil, že je v depresii, lebo jej uhynulo mláďa a zinkasoval by za to desať kokosových orechov. Opatrne, so sklonenou hlavou ju obchádzali. Nechali ju, aby svoj smútok spracovala sama - alebo sa nechala evolúciou vyradiť z obehu. Hej, v tomto sú šimpanzy neľudské. Šimpanzia samica nemá svojmu okoliu za zlé, že "pri nej nestáli v najhoršom", nehľadá v nich vinníka svojho mizerného stavu po prírodnej tragédii, na ktorej nemali jej spolušimpanzi žiadny podiel.

Chápem Goodallovú, prečo má šimpanzov radšej ako ľudí. Prečo ich považuje za dôstojnejšie bytosti. A nasiera tým kolegov.      

Šimpanz Frodo. Vo filme od kompilátora mýtov Tolkiena si ho zahral ten americký herec s bazedickými očami. Fotografia je z National Geographic.

Príspevok od sysky k polemike o červenej niti: