Rozhárané myšlienky ma cestou odpútavali od vzoru číselného kára, preto som spravila zlý bod. Zanechala som nepodarenú činnosť a pohľadom som si porovnávala dve oprotisediace postavy. Okuliarnatej mníške so zlatou obrúčkou a opásaným lanom sa skĺzla prepotrebná knižka v koži k susednému sedadlu mladíka s tetovaním na ruke, ostňami v ušiach, hadím náramkom a prsteňmi na každom prste. Očividný kontrast prerušila pani s obrovským červeným kufrom, ktorý ledva uvoľnila z uličky pred prechádzajúcou slečnou s ponukou občerstvenia.
Medzitým sa objavil ďalší pohyb - chlapík rozcvičujúci sa drepmi. Vnútorný ruch ustal, na skle pribúdali mokré trojcentimetrové značky. Ani chýbajúce E v nápise ma nevytrhlo z melanchólie, ktorá ma zaliala. Cestovanie vlakom je pre mňa tým najmelancholickejším.
Spamätala som sa práve včas, keď sa na pole ukladala priesvitná zelená hmla. Nevidela som cez ňu do očí mužovi so psom, bol to určite on?