Takže to, že som vás už nejaký čas ignorovala je známe. Ale chodila som sem pravidelne na kontroly, no napriek zážitkom som nemala, čo napísať. Mám totiž spisovateľské okno. To znamená, že prišiel zase raz horší stav a ja som strhla celú mapu môjho príbehu zo steny a hodila ju do kúta, kde je ešte stále. A je mi na podiv lepšie. Došlo mi, že od siedmeho, či možno šiesteho ročníka som sa tlačila do písania a teraz po krátkej odmlke píšem znova a dobrovoľne. A píšem aj lepšie, znova od srdca. Teda aspoň myslím :D.
No ale k téme. Môj výlet zahrňoval všetko možné. Paríž som videla druhý krát, no bolo fajn riadiť ostatných a vedieť, kde sa čo nachádza plus mám fotku s Monou Lízou. Ďalej Brusel...tak tam som ani nemala chodiť. Je mi to ľúto, ale ten si moje srdce nezískal. Jeho čaro som nenašla v žiadnej z uličiek plných reštík a napodobenín cikajúceho chlapčeka, či malej Žanetky. A konečne Amsterdam. Prekvapivo krásne miesto. Živé ako Londýn, no menej špinavé. Otvorené a úprimné. Bez hlúpych zábran, či predsudkov. A v tom bola jeho krása. Že ľudia boli sami sebou a šlo to prirodzene. Pouliční umelci, okoloidúci dokazujúci svoju silu každým krokom. Možno som to videla len ja, no očarilo ma to. A tiež aj kanáli, po ktorých sme sa plavili a videli krásne hausbóty. Niečo úplne iné, než čo nájdete tu. No ešte viac sa mi páčilo v holandskom Volendame. Prímorské mestečko s cyklistami, kačkami, veľkými oknami k moru a najlepšími hranolkami na svete. Ešte teraz ma ale páli jazyk, pretože som pri tej lahodnej vôni nevydržala čakať, kým vychladli. Mala som chuť vysadnúť na bicykel a byť toho súčasťou. Severné more nebolo také studené ako som čakala a pre mňa najkrajším suvenírom z tohto výletu sa stali drobné mušličky, ktoré som si nazbierala pri prechádzke po pláži. Ak sa mám niekam z týchto miest vrátiť, tak volím Volendam. Amsterdam je príliš nebezpečný. Šoféri sú blázni. Tým však myslím tých s kormánom a nie volantom.
No ale k téme. Môj výlet zahrňoval všetko možné. Paríž som videla druhý krát, no bolo fajn riadiť ostatných a vedieť, kde sa čo nachádza plus mám fotku s Monou Lízou. Ďalej Brusel...tak tam som ani nemala chodiť. Je mi to ľúto, ale ten si moje srdce nezískal. Jeho čaro som nenašla v žiadnej z uličiek plných reštík a napodobenín cikajúceho chlapčeka, či malej Žanetky. A konečne Amsterdam. Prekvapivo krásne miesto. Živé ako Londýn, no menej špinavé. Otvorené a úprimné. Bez hlúpych zábran, či predsudkov. A v tom bola jeho krása. Že ľudia boli sami sebou a šlo to prirodzene. Pouliční umelci, okoloidúci dokazujúci svoju silu každým krokom. Možno som to videla len ja, no očarilo ma to. A tiež aj kanáli, po ktorých sme sa plavili a videli krásne hausbóty. Niečo úplne iné, než čo nájdete tu. No ešte viac sa mi páčilo v holandskom Volendame. Prímorské mestečko s cyklistami, kačkami, veľkými oknami k moru a najlepšími hranolkami na svete. Ešte teraz ma ale páli jazyk, pretože som pri tej lahodnej vôni nevydržala čakať, kým vychladli. Mala som chuť vysadnúť na bicykel a byť toho súčasťou. Severné more nebolo také studené ako som čakala a pre mňa najkrajším suvenírom z tohto výletu sa stali drobné mušličky, ktoré som si nazbierala pri prechádzke po pláži. Ak sa mám niekam z týchto miest vrátiť, tak volím Volendam. Amsterdam je príliš nebezpečný. Šoféri sú blázni. Tým však myslím tých s kormánom a nie volantom.
Komentáre