Celý svet sa zrazu na mňa borí...Som ešte mladá,neskúsená,nemôže po mne predsa chcieť aby som mu v tomto veku stíhala a neustále s ním držala krok...Neuveriteľne skoro si uvedomujem čo ma v živote čaká,čo ma neminie.Všetko sa na mňa zrútilo tak zrazu a tak naraz...škola,priatelia,rodičia,iné záujmové činnosti...a okrem iného som si začala uvedomovať,že v niektorých veciach som totálne mimo..vo veciach ktoré v živote budem každodenne používať a potrebovať...základné veci bez ktorých sa nezaobídem ak chcem žiť vlastný život,nie pod stálymi ochrannými krídlami rodičov......Práve teraz zisťujem aký rozmaznaný "fracek" zo mňa je..Rozmazanané úbohé decko,ktoré keby niekam samé poslali: na! Urob to a to...,tak by nevedelo čo si počať...Rozmaznané decko,ktoré by mohlo urobiť viac,aby sa to zmenilo,ale namiesto toho čaká s rukami v bok a myslí si,že veď ono to zase niekto za mňa urobí,veď ono mi zase niekto pomôže...Neviem,čo ďalej,dospievam...a le vôbec neviem,čo so sebou...

NEVIEM!