Niekde na ceste som sa stratila. A so mnou sa stratila cela podstata. Ako som mohla dopustit ju nechat odist. Ked viem,ze nieco lepsie pride? Ale kdeze,to je lepsie je tu a teraz . Nie zajtra ,buduci tyzden ani o 5 rokov ale tu a teraz,len to kurva musim najst. Paradox je,ze to ani nemusim hladat pretoze to mam v sebe. Myslite,ze to je sranda? Je sranda nemat motivaciu ani ciel resp. prezivat den za dnom a cakat na spasenie? Dnes je piatok potom vikend a pondelok a jun a jul a Vianoce a budeme mat 50 ..... to je ake negativne,vsak? Uz to nejdem pisat,pretoze je to depresivne. Bye