Na druhej strane tu boli fakty: prvá umelá družica na obežnej dráhe, prvý kozmonaut... skrátka, čert vezmi spotrebný tovar, ale pri prestížnych štátnych záujmoch vedeli tí Rusi zabrať a prekvapiť. A tak sme hádam aj tak trochu verili, že keď sa náš vzor naštve, tak pršať nebude (alebo bude) a vietor bude fúkať len ten východný, aby nebodaj neprivial čosi neželateľné zo Západu. Tú dôveru, pravdaže, posilňovala železná opona. Za ňou sme nemohli vidieť, že okrem zázračnej ukrajinskej pšenice je tu ešte lepšia kanadská, že veda a výskum bežia aj na západ od našich hraníc a že aj tam to občas skúšajú s chemickým rozpúšťaním dažďových mrakov a že aj tam sa to darí naozaj len symbolicky.

Hovorí sa, že človek je jediný omyl prírody a voľačo na tom asi bude. Snažíme sa prírode rozkazovať, pretvárať ju podľa vlastnej vôle a proti jej prirodzenosti, staviame hrádze a priehrady, spútavame slnečnú energiu, vysádzame vetrolamy... Nuž ale pod palcom to nemáme, to veru nie. Požiare, tsunami, hurikány a snehové kalamity si s nami stále robia čo sa im zachce. I tá najmodernejšia technika je tu krátka. Minule som si to tiež vravel, keď som videl, ako v minuloročných letných horúčavách Rakúšania nastavali v poliach okolo hraníc tie obrovské ventilátory. Nepomohli...

Milan Markovič

Pozývam Vás na stránku   http://www.belak.eu.sk