Zase sa mi stala taká vec v kostole na ktorú nemôžem zabudnúť. V poslednej dobe je v móde rúcanie pravidiel. Náš terajší mladý kaplán Imro často udeluje právo laikom dávať sväté prijímanie, najčastejšie miništrantom. Lenže keď chce niekomu udeliť takéto právo, tak ten dotyčný musí mať dekrét od biskupa, čiže povolenie. Nuž ale mnohokrát títo ľudia ho nemajú. Keď sa konala táto časť omše a tento laik dával prijímanie ľuďom, tak mu jedna hostia spadla. Nuž ale tu sa jedná pre nás katolíkov o premenené telo Kristovo. Kaplán sa nad tým ani len nepozastavil a laik už tobôž. Možno nemal ani len z toho tažkú hlavu čo sa to stalo. Neviem čo sa už deje, ale mám dojem akoby sa Kristova cirkev menila na niečo iné moderné, ale ťažko sa tomu dá prísť na chuť, má to už nejakú trpkú príchuť. Prečo rúcame všetko začo bojovali naši rodičia, starí rodičia dlhých 40 rokov totality? Vtedy vydržala cirkev len a len preto, že si udržala svoje hodnoty a pravidlá. Ako by to asi dopadlo, kebyže si chce niekto meniť pravidlá napr. v rizikovej práci, alebo by si povedal, že to alebo ono je tažké a že to robiť nebude. A práve to mi katolíci robíme, buď meníme pravidlá, alebo si sťažujeme že je niečo tažké v tejto dobe to dodržiavať. Ale keď už raz niekam dobrovoľne patrím a aj to o sebe tvrdím, že i naďalej chcem tam zotrvávať, tak mám dodržiavať tie hodnoty a pravidlá čo sa odomňa vyžadujú. Neviem čo by sa stalo kebyže Ježiš keď sa potil krvou a vedel, že bude ukrižovaný, by sa rozhodol, že to neurobí. Myslím, že by sme nikdy neboli vykúpení. Ale Ježiš povedal: Lk 22,42 "Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!" On trpel za nás na kríži a my jednoducho to zahadzujeme a je nám to úplne jedno našimi činmi. Správame sa mnohokrát akokeby sme zabúdali, že On za nás trpel a my si ideme z neho robiť kamaráta. Raz som čítal jeden text a myslím, že sa to úplne hodí na túto dobu: Jeden muž bol požiadaný, aby opustil nedelňajšie bohoslužby, lebo bol “špinavý a nevhodne oblečený”. Smutne si sadol pri kostole a plakal. O chvíľu zacítil poklepanie po pleci. Obzrel sa a uvidel Ježiša. "Prečo plačeš, dieťa moje?" spýtal sa Ježiš. "Pretože ma nechceli nechať na bohoslužbách." odpovedal muž. Ježiš povedal: "Viem, ako sa cítiš. Tiež sa tam už roky márne pokúšam dostať..." Je to tak. Nevážime si čo je v ľudoch, ale mnohokrát práve uznávame tú vonkajšiu faloš a pretvárku. Chceme aby sme boli prijatí ľuďmi čo sa nehlásia ku Katolíckej viere a mnohokrát im ukazujeme nasilu aký sme šťastný. Lenže je to za cenu zmeny cirkvi Kristovej na cirkev modernú, upravovanú podľa potreby a to nie je určite správne.