Obec Patince na južnom Slovensku je známa nielen kúpeľmi, technickými pamiatkami ale aj jednou prírodnou zvláštnosťou. Poďme ale po poriadku. 1. Je tam najjužnejšie miesto Slovenska, ktoré označuje tmavočervený, asi 4 metre vysoký, železný štvorhranný ihlan, osadený v betóne a na vrchole ukončený tenkou kovovou trubkou. Ihlan je na móle zalesneného ľavého brehu rieky Dunaj, v nadmorskej výške asi 105 metrov. Na ihlane je nálepka s nápisom „Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky.“ Okrem nej sú v železnej konštrukcii ešte vyrezané nápisy „Najjužnejší bod SR“ v slovenčine, angličtine a maďarčine. Reálne je ale najjužnejší bod Slovenska, až v strede rieky Dunaj, kade prechádza naša južná štátna hranica. Dostať sa k nemu nie je jednoduché. Lebo obci Patince, sme žiaľ nevideli žiadny signál, ktorý by nás upozornil na odbočenie k tomuto miestu. My sme prišli od Komárna po ceste I/63, z ktorej odbočili sme vpravo na Hlavnú ulicu, a to hneď na prvej križovatke. Odtiaľ sme potom šli asi 0,5 km peši, po poľnej ceste, popri kríkmi a stromami zarastenom starom cintoríne, k lesu na ľavom brehu Dunaja. Ďalej proti toku rieky, po lese ešte asi 250 metrov. Na vyšliapanom a nijako zvlášť neupravenom chodníku, sme sem tam zápasili so zatarasenými padlými stromami alebo konármi, až sme konečne našli miesto, kde stojí ihlan. Čiže, nie sú tam žiadne turistické značky a to asi preto, lebo tento úsek brehu Dunaja, je zrejme často zaliaty stúpajúcou hladinou vody. Absolútnym plusom bol len fakt, že nás nenapadol ani jeden komár, ani iná žiadna háveď. Inak to bola dosť komplikovaná vychádzka, najmä s prihliadnutím na fakt, že obloha bola bez mráčika, a vonkajšia teplota sa blížila až k hranici 34 stupňov Celzia. A tak to tam vyzeralo v čase našej návštevy. Fotografie sa nedajú pripojiť, tak pridávam na pripojenie aspoň link https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Najju%C5%BEnej%C5%A1%C3%AD_bod_Slovenska,_Patince 2. Parná prečerpávacia stanica Žitavská tôň - pri hrádzi, pochádza z roku 1897. Je národnou kultúrnou pamiatkou, dátum vyhlásenia 28.12.1979. Ide o vzácnu technickú pamiatku, pozostávajúcu zo skladu uhlia, kotolne, strojovne, vodojemu a 35 metrov vysokého komína. Slúžila na odčerpávanie zrážkovej a priesakovej vody z dolného povodia rieky Žitava pri Virtskom jazere, tečúcej cez Patinský kanál, do rieky Dunaj. Týmto spôsobom boli regulované spodné vody podľa požiadaviek poľnohospodárov. Stanica pracovala až do roku 1975, čo je samo o sebe unikátom a pozostávala z 2 vodných čerpadiel, každé o výkone 1,5 kubického metra vody, čo je 1 500 litrov za sekundu. Čerpadlá poháňali parné stroje, ktoré spaľovali uhlie. Výkon každého parného stroja bol 120 konských síl /asi 90 kW/, pri 140 otáčkach za minútu. Zoznam pamiatok SR pamiatku eviduje, že je bez využitia. Reálne by ale v nej malo byť zachovalé dobové technické zariadenie a expozícia histórie prečerpávacej stanice. Technická pamiatka sa nachádza na veľmi dobre prístupnom mieste, hneď pri štátnej ceste I/63, asi 2 km východne od intravilánu obce Patince, na ľavom brehu Dunaja v okrese Komárno. Tak tam vyzeralo v čase našej návštevy. Keďže sa fotografie nedajú na tomto portáli pripojiť, ponúkam aspoň link https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Pump_station_in_Patince Svetu mier a po skončení prázdnin, mnoho síl do krajších a veselších zajtrajškov. J.Kotulič