Intenzívny plač oblohy nezastrel nádej v očiach.
S hlbokými nádychmi som sa rozbehla osláviť život.
Rozmazané nebo sa za cvrkotu svrčkov rozmaznane vyvaľovalo nad zapadajúcim slnkom.
Vôňa žltozelenej trávy ma chytala za ramená a vzdialený brechot psov ma posúval smerom od záhrad do voľnej krajiny.
Utekajúca cesta pod nohami sa vlnito blížila k zadymenému ohnivému obzoru, kým sa slobodná myseľ rozplývala nad krásou večera.
Krehká, no nie bezmocná, som si spomenula na starostlivosť nežne podloženého vankúšika s bozkom na šiju. Krásne sny...