Zapadol som do prvej otvorenej krčmy a kopol prvú vodku. Vodka je dobrá na depku, dá sa piť fakt desne frajersky a nemusíte konverzovať, lebo kyslý výraz tváre spoľahlivo zapudí väčšinu ostatných latentne homosexuálnych opilcov, ktorí by mohli oxidovať v okolí. S chuťou zoznámiť sa.  Nie, nemám chuť pozerať dnes do zrkadla.

Vodka je vôbec dobrá na veľa vecí. Pomáha zabudnúť. A zabudnutie je situácia, ktorá ma najlepšie definuje. Som v zabudnutí. Heja hou.

Vodiek bolo len pár, nakoniec, treba to stihnúť skôr, než začnú šlapať, šlapať domov sa mi nechce a  zháňať, kam som zasa odparkoval už vôbec. Potulovať sa mestom a loviť útržky spomienok na situácie, kedy by si radšej nebol, či veci, pre ktoré si vytrhol jazyk. Jazyk a rozum, moje hlavné problémy.

Zabudnutie. Sedím na lavičke. Fajčím. Pozorujem bývalého feťáka a súčasnú socku ktorá oproti predáva Nota Bene. Na obálke nejaká slušivá kurvička, nadpis nedokážem prečítať.

Pozerám na falošné dobrodenie ľudí, ktorým si kupujú kúsky svedomia. Jeden sa pristaví.

„Nechal som mu celú stovku.“

„Paráda. Nechceš metál? Tiahni do piče.“

„Ako sa to správate?!“

„Potrebuješ niekomu niečo zdeliť? Choď sa vyspovedať“

Sused odchádza. Krútiac hlavou.

Rozmýšľam. Kde... Kde je medzi nami rozdiel. Trasúca sa troska predávajúca časopisy a tá druhá fajčiaca na lavičke oproti. A predsa by mnoho ľudí povedalo, že by som mal byť ten šťastnejší.

Skurvený model. Simulácia života. Zdá sa, že to vyjde narovnako.