Nad týmto citátom sa treba poriadne zamyslieť. Skôr ako začneme tento citát podrobne rozoberať by sme sa mali zamyslieť čo je ideál pravdy a dobra.

Pod pojmom ideál pravdy si môžeme predstaviť našu vieru lebo hlásanie pravdy je zároveň hlásanie viery. Viera a zároveň aj pravda je základom našej existencie a môžeme povedať že ju dostávame už od nášho krstu. Patrí zároveň medzi božské čnosti. Táto pravda by mala ísť s nami po celý náš život. Zároveň by sme mohli povedať že pravda je aj sám Boh veď ako sv. Edita Steinová povedala: „Kto hľadá pravdu vedome či nevedome hľadá Boha.“ Sama to dokazovala aj svojím životom. Stala sa ateistkou ale keďže neprestávala hľadať pravdu na vysokej škole sa obrátila ku kresťanstvu. Takže môžeme povedať že cez ideál pravdy poznávame Boha.

Ideál dobra môže zahrňovať viac pojmov ako ideál pravdy. Pod ideálom dobra si môžeme predstaviť poslušnosť, láskavosť dobrotu, dobrosrdečnosť, obetovanie sa pre druhých ,striedmosť, trpezlivosť. Myslím že spoločný názov všetkých týchto vlastností je láska ktorá taktiež patrí medzi božské čnosti a považuje sa za tú najväčšiu a najdôležitejšiu čnosť ktorú potrebujeme aby naša viera nezostala len v rovine nestálych citov a pojmov ale aby aj prinášala ovocie.

Po ujasnení si čo znamenajú pojmy ideál pravdy a ideál dobra by sme sa mohli teraz hlbšie zamyslieť čo nám sv. Ján Pavol II chcel týmto citátom povedať. Poďme sa zamyslieť ako nám dáva Boh ideál pravdy v detstve.

Môžeme povedať že ideál pravdy dostávame už pri krste lebo krst je bránou ktorou sa začleňujeme do Cirkevného spoločenstva a vtedy sa vyslovujú naše základné pravy viery a to pretože „krst sa udeľuje v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.(Mt 28, 19)“ Tento ideál nám potom pomáhajú rozširovať naši rodičia a vychovávatelia. Je to aj dar viery ktorý dostávame skrze tento krst pretože sa nám zmýva dedičný hriech a stávame sa Božími deťami. Druhý náš najväčší dar ktorý dostávame ešte v detstve je dar Eucharistie (sv. prijímanie). Patrí tiež medzi sviatosti ako krst lenže ešte pred touto veľkou sviatosťou sa musíme zmieriť s Pánom. Je zvláštne že ešte pred pubertou a dospievaním prijímame takéto dôležité sviatosti. Vo svojich deviatich alebo ôsmich (podľa toho kedy je dieťa narodené) rokoch zažijeme po prvý krát sviatosť zmierenia a zároveň aj po prvý krát prežijeme naplno svätú omšu lebo sv. omša bez Eucharistie nie je úplná. Hovorí sa že sv. prijímanie je najvyšším vrcholom sv. omše pretože skrze túto sviatosť sa zúčastňujeme najväčšieho kresťanského tajomstva a to prijímanie Ježiša pod spôsobom chleba a vína.

.Keďže sme si povedali že ideál dobra je zároveň aj láska môžeme povedať že sme ho dostali už pri našom počatí. Veď predsa sa hovorí že dieťa by malo byť počaté z lásky oboch svojich rodičov. Po narodení by nás mali vítať pohľady našich rodičov plné lásky a šťastia. Tento ideál lásky by nám mali dávať cez celý náš život. A my sa im máme odplácať svojou poslušnosťou, úctou a pomáhaním napr. pri upratovaní. Ale zároveň túto lásku dostávame od Boha lebo on túto lásku musel dať mojim rodičom aby ju mohli dať mne a zároveň nám preukazuje svoju lásku tým že pri sviatosti zmierenia nám s láskou odpúšťa všetky naše viny ak ich naozaj oľutujeme a stanovíme si predsavzatie. Za toto všetko môžeme vďačiť Ježišovi Kristovi , nášmu Pánovi ktorý naše hriechy zmyl smrťou na kríži a vďaka zmŕtvychvstaniu porazil smrť takže nás nečaká smrť ale večný život.

Myslím že keď rozdávame vôkol seba lásku získanú od rodičov a zároveň aj vieru udržiavame si našu večnú mladosť. Veď aj sv. Pavol hovorí v 1. liste Korinťanom: „Keď som bol ako dieťa, hovoril som ako dieťa ,poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom ,zanechal som detské spôsoby. Teraz vidíme iba sčasti, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som bol aj ja poznaný.“ V tomto citáte môžeme povedať že sv. Pavol hovorí že život na zemi sa podobá detstvu pri ktorom ešte neúplne poznávame tajomstvá viery a dospejeme až po smrti vo večnom živote kedy pochopíme dielo stvorenia a aj tajomstvá viery.

Teraz nám zostáva už len jedna nezodpovedaná otázka.: Prečo keď dostávame takéto úžasné dary mnohí ľudia sa odkláňajú od viery alebo nežijú podľa viery a lásky. Sú to väčšinou následky skúšok ktoré ľudia neboli schopný prekonať alebo sa vzdali skôr ako sa posnažili skúšku prekonať. Alebo môžu byť aj iné príčiny a to že sa narodili už do rodiny v ktorých vládla hádka alebo alkohol alebo ešte horšie drogy. Ľudia sa môžu odkloniť aj po sklamaní sa v svojej životnej láske.

Ale napriek tomuto všetkému Boh stojí za nami a ak sa nám podarí prekonať všetky tieto sklamania a prekážky zostaneme ako keby navždy mladí. Preto by sme sa mali snažiť prekonať všetky naše skúšky a nepodať sa zlu len pri malom zakolísaní.