Hľadáš nehu, aby si sa ma dotkla,
a v perách hľadáš pre bozky cit.
V čase si sa o mňa srdcom potkla,
dnes možno v srdci nemám ti byť.

Ja čakám, že tvoje dotyky zas budú páliť,
a napriek všetkým snahám zlyhávam.
Osud ma zas bude nežne dáviť,
kým sa v túžbach svojich umáram.

Dôvodov prečo, máš vždy plnú oblohu,
bol som chvíľu tvoj krásny ideál.
Nevytiahnem už žiadnu novú zálohu,
asi som sa zlým smerom uberal.

Som aký som a žiadnu zmenu nerobím,
a v tom bola možno veľkosť chyby.
V mysli ti šaty túžbou kamsi zahodím,
no ty vykĺzneš mi šikovnosťou ryby.

Na krivky tvojho tela už len spomínam,
ilúzie vykreslené, keď už netreba zrak.
Kanvicu na kávu pri tom zapínam,
a rodičku hviezd zas zožral hladný drak.

Perami vykreslený opar v chlade rána,
duša mlynským kameňom ťažená.
Osudom je miera lásky vopred daná,
a túžba vždy je vášňou vážená.

Kniha lásky plná krásnych obrázkov,
koľko má strán, len autor knihy vie.
Kapitola vášne je s ružovou zarážkou,
a nahliadnuť sa do nej len s citom smie.

Ktosi ju však kamsi odniesol,
upomienky nie je poslať kam.
Tak rád by som ťa kamsi uniesol,
no dnes tu píšem slová sám.