Byť s niečím čo už nemám... Tento pocit som mal dnes prvýkrát v živote. Myslel som si, že to zvládnem bez problémov, že som už na ňu zabudol. Ale mýlil som sa. Môj rozum vravel : „Kašli na ňu bez nej ti je lepšie, príde lepšia.“ No srdce oponovalo: „ Stratil si osobu, ktorá ti bola blízko. Zostaň pri nej, buď s ňou, dotýkaj sa jej. Chcem sa spojiť s druhou polovicou srdca.“ Neznášam súboj rozum verzus srdce. Je to jeden z najhorších pocitov. Neviem ako sa rozhodnúť, koho počúvať. Moje telo je rozdelené na dva tábory. Na koho stranu sa prikloniť. Ja NEVIEM ! Ide ma roztrhnúť. Prečo som ju vôbec spoznal? Viem, táto otázka je hlúpa. Vtedy, keď som s ňou bol, nechcel som nič iné len tráviť čas v jej prítomnosti. Čo budem robiť ? Zase sa trápiť? Kým som ju znova neuvidel zabúdal som. Ale ja som s ňou bol opäť. To bola asi chyba. Niekto ma skúša. Testuje koľko vydržím. Ale ja nechcem, nechcem sa trápiť. Prečo ja? Áno, áno je veľa ľudí na tomto svete, ktorí sa majú horšie. Nič nenarobím. Ako sa hovorí, čas vylieči všetky rany. Len ja tak nerád čakám. Skúsim zaspať a začať zabúdať...