Nevýhodou neskorého výstupu je skutočnosť, že ľadovec je popoludní už príliš mäkký. Trhliny tu síce príliš nevidno, vlastne očividná bola len jedna – na okraji ľadovca tesne pod vrcholom. Snehový mostík cez ňu vyzeral značne nedôveryhodne, ale vydržal. Zdolávať dolné partie ľadovca v neskorých popoludňajších hodinách už bolo utrpením. Roztopený sneh a ľad vytvoril mohutnú riavu a prakticky kamkoľvek ste stúpili – akoby ste stúpili do ľadového potoka. Návleky sú síce dobrá vec, ale pred takým prúdom neochránia ani ony. Vody do vibrám vnikala vrchom.

Aj to bol jeden z dôvodov, pre ktoré sme sa rozhodli nezostúpiť až do Pontu, ale prenocovať na chate Vittorio Emanuelle II. poskytujúcej dva sympatické symboly luxusu - teplú sprchu (2,5O €) a pivo (4,60 €).

chata Vittorio Emanuelle II.

Rozhodnutie prenocovať na chate bolo správne. Ranné obrazy slnkom ožiareného Monte Ciarforon 3 642 m. n. m. a Becca di Monciair 3 544 m. n. m. zrkadliace sa v hladine plieska nachádzajúceho sa pri chate, či pozorovanie nádhernej inverzie, boli pohľady azda ešte krajšie, ako tie včerajšie z vrchola Gran Paradiso.      

Monte Ciarforon 3 642 m. n. m. 

Monte Ciarforon 3 642 m. n. m. a Becca di Monciair 3 544 m. n. m. v zrkadlovom obraze