Ako spravny turista mi nedalo neist po vsetkych atrakciach, mala som Day travelcard, co je urcite najlepsi sposob pohybu po Londone, mapy "Tube" su na kazdej metro stanici a mapu mesta som vytrhla z nejakej turistickej brozurky. Prebrazdila som vela uliciek a pamiatok, hopla on a off nejakych autobusov a padla vecer mrtva do postele s miernym upalom a takou bolestou hlavy, ze to bolo na Ibuprofen. Izbu som sharovala s 3 chlapmi, kde jedneho som ani poriadne nevidela, lebo prisiel o 4 rano z prace, druhy sa motal celu noc po hosteli a konecne ten treti bol taky v pohode Talian, ktory mi nastavil svoj budik na rano na 6.15. Lebo, nemam auto, nemam motorku ani hodinky, budik, mobil, vsetko som nechala na SK, kedze mobily v CA a USA funguju na inej frekvencii... budila som sa celu noc, s preukrutnym strachom, ze som zmeskala let do Vancouveru...ale vsetko dobre dopadlo, na letisko som dosla so zodpovednym predstihom:) zabava zacala, ked som prisla na check-in. Posielali si ma z jednej aerolinie ku druhej, jaka parada.

Nakoniec som sa dostala k "tym spravnym" providerom a posunula slecne vsetky nalezitosti a slecna pozera a pozera a pozera, dobreze si oci nevypozera a ...nic. Ja uz v miernej panike sa pytam, que pasa? Nesedel cas letu, cislo letu a spolocnost, s ktorou som mala letiet podla potvrdenia.