A je tu utorok,hmm prvý deň v týždni teda v tomto,kedy sa väčšina z nás poberá do práce.Dnes ráno som pri ceste do roboty mala možnosť stretnúť,ako každé ráno množstvo ľudí...Aj dnes tý ľudia mali strnulé tváre,smutné pohľady a v ich hlavách vírili myšlienky ako sa im vôbec nechce pracovať... Ako som sa tak na nich pozerala,začala som uvažovať,ako je to možné?Veď po troch dňoch voľna, nemôžem byť jediná,čo sa teší do práce..Jediná čo sa usmieva a nemračí...Ale ako som sa znovu rozhliadla,bola som jediná,aj malé dieťa na nohách svojej matky smutne zvieralo v rukách svoju bábiku a so smutnými očami sa jej prihováralo, že nechce ísť do škôlky.

Čím sme si znechutili naše rána,naše dni?Však sú také krásne! Nemyslite si,že ja nemám niekedy chuť ostať zababušená v teplých perinkách,ale ešte v posteli,keď si predstavím,že nám svitol ďaľší krásny deň a celý ho máme len mi v rukách, tak vyskočim z postele a s úsmevom na tvári si ho celý vychutnám. Áno,aj ja mávam tie dni,kedy mi všetko ide od ruky,kedy môj šéf nespoznáva svoju pravú ruku,a najradšej by ma niekam zakopal, ale aj tak sa teším!Aj keď z posledných síl by som mala pracovať na svojom dni,budem,lebo zajtra príde nový deň,nové veci a my nebudeme môcť tento dnešný vrátiť späť a opraviť v ňom niečo,nie,všetko bude presne tak,ako si to sami naplánujeme a hlavne urobíme!

Tak Vám všetkým prajem krásne a slnečné ráno a zmysluplný deň!