Na čiernom zámku... čierný kov sa kuje...

Dimmu Borgir sú už dnes legendárnym Nórskym zoskupením okolo škriatka menom Shagrath a jeho verného priateľa s prezývkou Silenoz. Títo dvaja sú v kapele od začiatku a to, že vydržali až doteraz sa im oplatilo v miere vrchovatej. Dimmu Borgir sa poslednou radovkou zapísali čiernými písmenami do tej najčiernejšej kroniky a tam sa smú zapísať len tí najvyvolenejší... oni si toto miesto po toľkých rokoch naozaj zaslúžia. Dimmu Borgir sa predrali tŕnistou cestou od totálnych ničím nezaújímavých začiatkov (For All Tid), cez smrtonosnou atmosférou nabité veledielo (Stormblást), k vyzretejšej a komplikovanejšej tvorbe (Enthrone Darkness Triumphant), ktorým prerazili definitívne do súkromných zbierok black metalovej verejnosti až po dosiaľ ich nedostižné dielo Spiritual Black Dimensions. Takýto vývoj si asi ani kapela sama na začiatku nepredstavovala a sen sa stal skutočnosťou. Vskutku majstrovské dielo, ktoré nikoho nenechalo na pochybách, kto že tu múti čiernu vodu v Nórsku. A potom to prišlo...famózne dielo Puritanical Euphoric Misanthropia prekvapilo všetkých, najprv zmenou zostavy (kde sa z Dimmu Borgir stala super all stars kapela), potom svojou prepracovanosťou do najmenších detailov (kde kapela ukázala obrovský progress a nič nestratila zo svojej oddanosti čiernému kovu) a prekvapil aj majstrovskou súhrou a tvorivým potenciálom všetkých členov, a tieto činitele pripeli nemalou mierou pod vskutku grandiózny výsledok. Všetkým kritikom toto dielo dokonale zapchalo ústa a mne na um ale prídu už len maliličké provokatívne otázočky: Čo to bude nabudúce, páni? Prekonáte toto dielo? Budem osobne rád, hoc neprekonajú toto dielo...len nech si aspoň udržia túto úroveň. Budúcnosť zrejme ukáže, či bude na čiernom zámku do tanca... No ale do rozpadu má tento zámok ďaleko (veď len pred nedávnom bol zrekonštruovaný).