Slovenská republika má zákon o štátnej službe podľa ktorého každý občan SR má právo vstúpiť do štátnej služby za rovných, čestných, spravodlivých atď podmienok, táto služba je budovaná na základe etiky, profesionality atď.

Realita je taká, že v štátnej službe sú aj veľmi podozrivé a nespoľahlivé osoby  a štát si s tým nevie poradiť. Keď už ich tam teda pustil. Predseda úradu pre štátnu službu dokáže iba apelovať na týchto ľudí aby z morálneho hľadiska zvážili svoje ďalšie pôsobenie. Sám navrhol 16 novelizácii zákona, ktorý je nakoniec nefunkčný v takej závažnej otázke. Títo ľudia majú také krytie, že nežiadajú o previerku Národný bezpečnostný úrad.  A NBÚ sa tvári, že utajované skutočnosti nie sú ohrozené aj keď na úradoch sú  nespoľahliví ľudia preto, že NEMAJÚ OPRÁVNENIE na manipuláciu s utajovanými skutočnosťami. Ale oni dýchajú ten istý vzduch ako preverení. A kto prosím pekne sleduje čo si prečítajú alebo počujú aj bez oprávnenia? A ako s tým naložia?

Ďalšou vecou sú konkurzy do štátnej služby, resp. v rámci štátnej službe na zamestnanecké miesta. Zákon núti služobné úrady vyhlasovať konkurzy na obsadené miesta predstavených. Všetky tieto konkurzy sú vopred rozhodnuté. Požadované predpoklady sú vždy napísané tak, aby súčasný predstavený vyhovoval.  Napríklad pre podobné miesta sa žiada rôzna znalosť cudzích jazykov  (pokročilý, stredná úroveň, základy). Predstavený si napíšu otázky, v rámci pracovného času sa zúčastnia na konkurze, vyhrajú ho a majú potvrdené miesto. Zúčastnil som sa a bol som v pozícii debila.