Prechádzka polnočnou krajinou,
chladnou a zasneženou,
stopy áut v snehu na ceste,
záhadne miznúce v diaľke,
kde hviezdy nesmelo blikajú,
šedé kamene do snehu sa vnárajú,
akoby ich unášal prúd.

Holý strom naťahuje konáre k nebesám,
osirelý v pustatine, celkom sám,
osirelý v tom šírom priestore,
ďalšieho stromu niet na obzore,
ani žiadnej špinavej ľudskej paprče,
nič, čo by mi robilo žalúdočné kŕče,
keď potrebujem kľud.