Láska imaginárna

V piatok podvečer by som sa mala učiť, ale nechce sa mi. Vonku je už tma a vždy takto v novembri, keď sa zotmie, mám pocit, že Vianoce sú za rohom, aj keď ubehne ešte mesiac, kým sa za tým rohom naozaj objavia. Nič to však nemení na tom, že už v novembri pri pohľade z okna márne čakám, že zbadám poletovať vo vzduchu vločky snehu alebo že aspoň na ceste zazriem vianočný coca cola kamión. Viem, tie americké komerčné sviatky nemajú nič spoločné s našimi klasickými. Ale čo iné než ten kamión môžete uvidieť z okna, ktoré máte situované priamo na cestu. Takže je tma a vonku fúka vietor a je tam zima, doma nikto nie je, aj keď by už dávno mal byť a tak ma nenapadne nič lepšie, ako si pustiť film. Zo širokej ponuky výberu si vyberám cukrovinky Čierny princ a práčku. Nie, prepáčte, to patrí inam. Takže zo širokej ponuky filmov si vyberám práve Amélie z Montmartru, aj keď neviem, prečo ju nazvali z Montmartru, keď tam nebýva, ale čo už, možno raz ako tlmočníčka budem dávať zmysluplnejšie názvy a teraz mám chuť počuť francúzštinu a vidieť ten francúzsky optimizmus, tak typicky ľahký a jednoduchý pre francúzske filmy. Naposledy som Amélie pozerala po prekonaní prvej letnej kvázi lásky. Teraz je situácia iná, nevidím Amélie ako chuderku, vidím ju ako ženu s naozaj "fabuloux destin" a v tom prichádzam k záveru, že som ako ona. Naozaj. Toľkokrát som sa našla v nejakej hrdinke, ale tento raz som presvedčená o podobe. Samozrejme psychickej, aj keď jej útlu postavu pripomínajúcu parížske ulice by som brala ihneď. Nemá nikoho ale namiesto toho má bohatý vnútorný svet, ktorý jej je oporou aj v ťažkých chvíľach, vidí veci, ktoré iný prehliadajú. Presne ako ja. Až na to, že ja nemám odvahu meniť osudy ľudí. Aj keď ma láka vyskúšať jej trik na spájanie ľudí do dvojíc a dávam si sľub, že raz ho na niekom otestujem. Keď však dovolí Ninovi, aby ju konečne objavil a mal rád, tak jej to doprajem. A myslím na Miša. Je možné, aby ste sa zaľúbili do úplne cudzieho človeka? Myslela som si že nie, ale som na pochybách. Páčil sa mi od prvej chvíle a niečo vnútri mi šepká, že to nie je len tak, že som ho znovuobjavila. Niekedy ma moja intuícia zaráža a desí zároveň. Nebyť faktu, že nemám rada deti a presvedčenia, že by som bola najhoršou matkou na svete, by som bola schopná vyhlásiť, že dámy a páni, toto je budúci otec mojich detí. Viem, trochu priskoro na také oficiality, keď ten človek ma ani nepozná, ale... Musí vás milovať aj ten druhý, aby ste boli zamilovaní? Nestačí len ten pocit, že máte lásky nadbytok, že niekoho máte radi a že jednoducho vám zlepšuje deň aj to, keď sa pozriete na jeho fotku? Mne momentálne áno. Ešte sa mi to nestalo, ale necítim potrebu, aby mi moju lásku opätoval. Ja som plná zamilovanosti a to mi stačí. Neviem síce, na ako dlho, ale stačí a ja som tomu rada, lebo aj moje okolie je rado, že sa nesťažujem, že sa smejem a že celkovo mi je fajn. Čo viac chcieť. Láska v akejkoľvek podobe je zázrak.