Bolo to minulý rok , keď som sa dozvedela, že môj spolužiak zo základnej školy má leukémiu. Bol to naozaj šok, nikdy by ma nenapadlo, že sa to môže stať.Áno, viem, stáva sa, že mnoho ľudí chytí táto choroba, ale ani v tom najhoršom sne by ma nenapadlo, že to bude zrovna on. Pamätám si, ako sme spolu hrávali futbal. Keď mi skoro zlomil nohu, keď omylom namiesto do lopty mi kopol do nohy, no nikdy by ma nenapadlo toto..

Myslela som si proste, že to bude dobré, veď má len 18 rokov, je silný, on sa z toho dostane, no mýlila som sa. Na konci roku 2007 zomrel a mňa naplnil neúprosný žial. Bolo mi hrozne, no nečakala som, čo prišlo teraz nedávno..bolo to včera, keď mi prišiel mail. Bola to žiadosť od maminky, ktorá mala chorého syna a žiadala ľudí,ak by boli ochotní a darovali krv, nech to dajú poslať pre neho. Z neuveriteľným šokom som zistila, že to bol on, môj bývalý spolužiak, ktorý je teraz už dva mesiace mŕtvy..Kamil Valentovič!

Mňa len strašne zaráža tá irónia osudu. Ak niekto dostane takýto mail, väčšina ho pošle ďalej, aby pomohli, aby oznámili aj druhým , že aj oni môžu pomôcť. Čiže tento mail sa bude posielať ďalej. Stále ďalej, i keď už ten, pre ktorého je hľadaná pomoc zomrel.Chápete čo myslím..

Ak ste ho niekto poznali, určite viete, že to bol skvelý človek..venujte mu aspoň krátku spomienku..