...keď ma prestane baviť byť sama sebou, tak sa zahrám na "dámu"...

Budem sa tváriť, že mi pod nohami leží celý svet a že ma to neskutočne otravuje. Vynechám úsmev a predstavím vám svoju naivitu. Moja tvár bezdôvodne zvážnie, budem sa tváriť dospelo... možno mi to aj pristane.
Keď sa ma opýtate na smer len sa na vás pozriem a vy budete všetkému rozumieť. Všetko vám prezradí môj výraz. Výraz, ktorý budete musieť milovať, pretože JA si to tak budem želať. Nebudem vtedy chcieť aby ste ma oslovovali, nebudem chcieť aby ste sa ma čo i len dotkli. Neznesiem vaše pohľady, no vaše myšlienky budú patriť len mne. Slová ktoré vyslovíte budú musieť najprv prejsť cenzúrou. V noci sa budete budiť a tešiť sa na stretnutie so mnou, budem pre vás bohyňou... vodou aj chlebom.

ale dovtedy... dovtedy ešte budem človekom.