Kaktus pichľavý, podpichovačný...Navŕtal  mi chrobáka, dieru do hlavy, tým svojím marcovým "crocusom".   Spokojne, piatočne  si sedím  na zadnicových  šunkách pri  mojom  blikátku... a on, že hajde fotiť!!!  Zatmelo sa mi pred očami...však tu  v týchto končinách  (podľa domácich) jar iba  na dva dni... všetko  vyhučí do  krásy,  ale hneď aj vyfučí...

Pred dvoma dňami som ich stíhala, myslím, že pred poslednym výdychom.. To , čo sa  mi podarilo teraz, na  hodinovom vyhadzove  vtesnať do fotiek,  to uvidí len Sagi!! Niet sa čím chváliť...( Crotusy  ala Brusel majú prívlastok  umierajúce...) Avšak  moju unavenú, po káve bažiacu  telesnú schránku, ovládajúcu v tom momente len vidina jari... zaujali iné  divy. Oči  pofungovali na plné obrátky  a  domov sme si spoločne  dovliekli takýto  pohľad. 

Jar si tu vypísala trvalý pobyt, slnko jej to odobrilo. Pani Jar si tíško s ľahkým závojom  zo dňa na deň privlasňuje viac a viac, vdychujúc život do uzimeného sveta.

Fotené pred  hodinou!!  Sagi , ďakujem...!!!  takýto vyhazov si zaslúži iba "líná kúže", čiže ja a každý deň:))

 Ako vojaci.. v rade, v pozore, vypnuté hrude , ktoré odmenia za  statočnosť. Obstáli  zime, vetru, snehu, mrazu... zaslúžia pohladenie ...od generála Oskara:))

Aj čviriki sa tešia, perie si leštia, parádnice vábia a teplom ožívajú....

Prajem Vám  ľahký, teplom nadýchaný a oddychom  posiatý jarný deň a prvý víkend Pani Jari.

Vaša jarne spokojná Vikina