Multiplayer kedysi nebol synonymom slova online. Hra viacerých hráčov neznamenala nekonečné zápolenie v Quake 3, či Starrcrafte, ale boli to hlavne kooperatívne zamerané hry, kde dvaja kamoši spojili sily proti záplavám nepriateľov. Final fighter, Streets of rage, Double Dragon, to su mená, ktoré v žánre pouličných mlátičiek znamenali naozaj veľa a mnohí si určite spomenú, ako ťažko ušporené dvojkorunáčky náruživo hádzali do hracích automatov :). Teda aspoň  tí, ktorí nevlastnili doma šikovnú krabičku, nesúcu názov SEGA, alebo NINTENDO (alebo aspoň jednu z ich napodobenín, ktorými boli zaplavené mestské trhy). Battletoads and Double Dragon  (názov odkazujúci na dve herné série, ktorých hrdinovia sa v tejto hre stretnú) bola pre mňa ako vlastníka osembitovej konzoly (oná tržnicová konzola skrívajúca v sebe srdce NES) herná extáza. Grafika síce nebola taka úžasná ako na šestnásťbytových automatoch, no hrateľnosť bola skvelá a naviac herná doba nebola obmedzená počtom dvojkorunáčiek :).

Nejaký tucet rozmanitých levelov, prívaly nepriatelov, súboje s bossami...proste klasika. Ak vás raz hra chytila, nebolo možné ju nedohrať do konca. Niečo ako "save game", samozrejme neexistovalo a celú hru bolo treba dokončiť na jeden záťah. Nástrahy každého levelu si bolo treba pre to zapamätať a tak po nespočetných opakovaniach hru dokončiť. Kúzlo však bolo v tom, že aj po mnohonásobných opakovaniach sa hra nestávala nudná, ba naopak, horúčkovito sme hrali dovtedy, kým hra nebola pokorená. A potom znova. A znova. Pri spomienke na tú skvelú hratelnosť  sa mi nedá nezamyslieť nad tým, ako málo súčasných hier mi ponúklo tak intenzívný zážitok, nevraviac o tom, že mnohé z nich ma nedokážu motivovať ani natoľko, aby som ich dokončil. Battletoads and Double dragon je pre mňa hardcore srdcová záležitosť, spomienka na časy, keď videohry znamenali číri požitok z hrania. Kto by si chcel tie staré časy pripomenúť, hru si môže stiahnuť z priloženého linku  (bez problémov beží vo Windows).

 Stiahnut