.... päťsto miliónov rokov. Niet na svete páru modrých očú, ktoré by sa vyrovnali vašim, moja milovaná trilobitia fosília.

Stačil jeden jediný pohľad a Richard Fortey bol stratený. Beznádejne zamilovaný. A potom napísal pôsobivé dielo Trilobite! Eyewitness to Evolution a trilobity môžu ľutovať, že si ho svojimi hlbokými očami nikdy neprečítajú.

Ak sa chceme vypraviť za Forteyho láskou, musíme zliezť takmer na samé dno stratigrafickej tabuľky, do paleozoika - prvohôr. Země už nebyla nesličná a pustá, ale od rovníka po póly husto osídlená hlavne trilobitmi, prvými doloženými komplexnými formami života. V celej histórii Zeme nedosiahol snáď žiadny živočíšny druh tak veľkej rozmanitosti odrážajúcej diverzitu ekosystémov. Napriek rôznej veľkosti - od centimetrovej po vyše polmetrovú - mali tieto živočíchy, pokryté segmentovaným exoskeletonom, jedno spoločné. Doložiteľne prvé komplexné oči. Tie, do ktorých sa tak zadíval Richard Fortey.

Najstaršie trilobity pochádzajú z kambria  - doteraz známy najstarší exemplár je z Pioche Shale v Nevade - a najmladšie z permu. Tristo miliónov rokov obývali tento svet (pre porovnanie, my, sapienti, sme tu asi dvesto tisíc rokov), aby nakoniec podľahli masovej extinkcii.

Do výskumu prvohorných fosílií významne zasiahlo Česko prostredníctvom Francúza Joachima Barranda, po ktorom je pomenovaný pražský barrandién - v prvohorách dno plytkého mora - i ateliéry Barrandov. Len krátko pred jeho narodením vedecký svet vďaka Bouffonovmu dielu Époques de la Nature opatrne prijímal názor, že Zem je oveľa staršia ako je história človeka a vďaka Wernerovi, Cuvierovi a Brogniardovi sa začala rozvíjať stratigrafia a paleontológia. Barrande, ktorý sa s paleontológiou zoznámil v Škótsku, začal v Čechách skúmať silúrske skameneliny. Jeho vzorné, precízne poznámky, vrátane sklonu jednotlivých vrstiev, vystavené v Barrandovom múzeu v Skryji pri riečke Berounke, mu môže závidieť aj kde-ktorý dnešný geológ.  Vďaka nemu sa stal barrandién celosvetovo jednou z najznámejších klasických oblastí výkytu fosílií. Zaujímavosti o Barrandovi a dobe, v ktorej žil, sú tu.

Niežeby som dovtedy žiadneho živého trilobita nevidela, dokonca v rámci veselých poznávaco-alkoholických geologických exkurzií sme navštívili aj Skryji, ale pravý trilobití raj som zažila až v Severnej Afrike. Boli tam trilobity devónske, síce krásne, ale žiadny z nich na mňa nerobil kukuč ako na Forteyho. Každopádne je to neobvyklý pocit, pozerať sa na tie skameneliny, preklenúť stámilióny rokov veľkú priepasť a uvedomiť si kontinuitu života. Jeho majestátnu starobylosť.

Aké to je, pozrieť sa do očí hlbokej histórie Zeme, je možné odskúšať si virtuálne v londýnskom Natural History Museum, kde prezentujú "nové marocké trilobity". Dajú sa zväčšiť a okukávať zo všetkých strán okrem podvozku.

Trilobity severoafrického devónu na pulte lokálneho trhu Miletič. V tomto fosílnom mäsiarstve predávajú bok po boku biomäso aj jeho napodobeniny.